Majov report z kempu, alebo ako zmeniť pohľad na život za štyri dni

Tohtoročný Kemp Pračloveka (už štvrtý ročník) je za dverami. Napadlo ťa, že by si sa pridal tiež, ale nevieš čo od toho očakávať? Prečítaj si ako prežíval minuloročný kemp Majo, jeden z jeho účastníkov, a zisti či je to niečo pre teba.

Tento report mi poslal Marián Jurica, ktorý sa zúčastnil minulého ročníka Kempu. Prenechávam mu slovo…

Nie, nejde o žiadne hľadanie pravdy, o výraznú zmenu názorov a postojov alebo o iný typ osvietenia, ktoré vám odhalí informácie za oponou. Zmena pohľadu na život môže byť aj pozvoľná, jednoduchá, ale najmä trvácna. Mne na to stačili štyri dni pod stanom v prírode v spoločnosti rovnako naladených ľudí. Ale poďme pekne po poriadku.

Prečo pračlovek kempuje?

Marián Černý sa venuje pravekému spôsobu života už nejaký čas. Tréningy (nielen) s vlastnou váhou, vyrovnaný a kvalitný spánok, kvalitné regionálne potraviny, minimum spracovaného bordelu. Jednoducho tak trochu návrat ku koreňom. Paleo spôsob života má v sebe mnoho aspektov, z ktorých si môžete sami vybrať, čo vám najviac vyhovuje. Výsledok je však vždy rovnaký – silné a zdravé telo, ktoré funguje správne a dokáže si poradiť s chorobami, alergiou a inými votrelcami. Aspoň tak to vnímam ja.  

Nemusíte sa obmedzovať takmer v ničom (o čom som sa aj ja presvedčil až na kempe). Nemusíte žiť v jaskyni a nemusíte jesť len listovú zeleninu a cibuľové smoothie. Mariánova metodológia ponúka toho omnoho viac – chutné jedlá, zábavný tréning formou pohybu a vyrovnanú myseľ.

pračlovek kempuje

Článok je pomerne dlhý a snažím sa v ňom zachytiť priebeh celého kempu. Ak ťa však zaujíma, čo si z kempu odnesieš, na konci nájdeš krátky zoznam najdôležitejších postrehov.

Deň 0

Na kemp som prišiel večer pred prvým oficiálnym dňom konania kempu. Nechcelo sa mi ráno cestovať vlakom do Bratislavy a odtiaľ zase do Jablonového, tak som využil možnosť nechať sa zaviezť a stráviť prvú noc na mieste sám. Spánok na tvrdej zemi v prepotenom stane s búrkou za riťou nebol nič moc, tak som aspoň mohol stráviť noc pri počítači s pracovnými úlohami na ďalší mesiac. Paleo spôsob života môže začať.

Deň 1

Pri práci ma zobúdzalo nádherné svitanie v prekrásnom športovom areáli v dedinke Jablonové, ktorá je asi 20 minút jazdy autom od Bratislavy. Všade príroda, les, pokosená tráva a pomaly sa prebúdzajúca príroda. Aj napriek prebdenej noci som cítil viac energie, ako keď sa vyspím niekde v interiéri. Prvé zážitky z kempu začínajú dobre.

Okolo obeda začali prichádzať prví ľudia. Postupne sa zoznamujeme, rozkladajú sa stany, upratujú sa veci do chladničky. Marián s Domkou vykladajú plné auto dobrôt a chystajú pre nás prvý snack. Zvedavo chodíme nazerať do kuchyne, aby sme zistili, na čo sa môžeme tešiť. Na stoloch sa objavujú misky s ovocím a orechmi. Melón, broskyne, goji, slivky, kokos, myslím, že aj lieskovce a horká čokoláda. Po snacku sa pri dvadsiatich ľuďoch len tak zaprášilo a mohla nasledovať prvá časť programu.

15:00 – sedíme v kruhu na trávičke, pečie na nás Slnko a zoznamujeme sa. Zapamätať si 20 mien nie je sranda, tak automaticky vzniká prvý challenge. Dvaja ľudia sa odvážili následne zreprodukovať všetky mená a tak získavajú prvý bod, o ktorých si ešte niečo povieme. Dôležité však je, že každý mal možnosť o sebe povedať pár teplých slov a dozvedeli sme sa, prečo sme sa rozhodli navštíviť tento kemp.

15:30 a Marián velí odchod. Ideme na krátku prechádzku do lesa. Až som sa zdesil, keď som videl, koľko ľudí sa rozhodlo ísť na boso. O barefoote som už niečo počul a nepopieram jeho zdravotné benefity, no ako alergik na uštipnutie včelou (ktorých boli na kempe stovky a aj zopár uštipnutí) prenechám túto aktivitu radšej ostatnými a volím basketbalovú obuv s dvojcentimetrovou podrážkou.

V lese sme sa, nečakane, stratili. Respektíve nie že stratili, lebo sme neprešli ani 2-3 kilometre, no zamotali sme sa do takej časti, z ktorej sa už ďalej nedalo pokračovať a jedinou možnosťou bolo sa vrátiť, alebo vbehnúť ľuďom tak trochu do záhrad a cez rôzne strže sa dostať doslova vzdušnou čiarou naspäť do kempu. Partia piatich obutých sme sa vydali touto cestou. Po ceste sme sa napásli na cudzích jablkách. V kempe sme sa opäť stretli s hlavnou skupinou, ktorá vraj našla aj maliny a iné dobroty. Dôležité je, že sme sa vrátili všetci.

Po celkom únavnej prechádzke v horúčave nasledovala malá pohybová session. Na Mariánove tréningy v starej No Will No Skill akadémií len tak nezabudnem, pretože som z nich vždy chodil domov po štyroch. Dnes to však bolo iné. Spoznávali sme postupne vlastné telo a učili sme sa rozhýbať tie časti tela, o ktorých sme ani nevedeli. Nedalo sa to ani nazvať tréningom, v podstate sme sa len hrali, a ani sme si neuvedomovali, koľko svalov zapájame. Skvelé!

19:00 prichádza to, na čo všetci čakali. Opekačka. Každý dostal na tanier klobásu, 2 celkom masívne špekačky a zeleninu (uhorku, cibuľu, paradajku,…) Poviete si, že opekačka nie je práve paleo hostina. To ste ale nejedli dobroty, ktoré priniesli Marián s Domkou. Žiadna múka a špekačky za 25 centov s prelepeným dátumom spotreby. Poctivé domáce špekačky a klobása z Mangalice. Takto dobre som si naozaj ešte nepochutil. Hneď po jedle ľudia zostávajú sedieť pri ohni, no mňa celkom láme po prebdenej noci a vydávam sa spať.  

olovrant kemp pračloveka

Deň 2

Budím sa o 3:00 na monotónne rozprávanie, ktoré ide smerom od ohniska. Po cca 6 hodinách spánku na tvrdej zemi v ešte prepotenejšom stane som si povedal, že by som sa mohol zase povenovať pracovným činnostiam. Obliekam sa, beriem notebook, zapínam dáta a hotspot a idem pomaly k altánku. Pri ohni nachádzam partičku troch praľudí, ktorí rozhodli sledovať východ Slnka. Good luck, budete minimálne tak rozbití, ako ja po prvej noci. Ani som si nevšimol, kedy sa vytrácajú a pokračujem v práci. Medzi šiestou a siedmou počujem zvuky rozopínania zipsu na viacerých stanoch. 7:30 Marián velí odchod.

Malá (asi 15 minút) prechádzka na lúčku nad dedinou sa zdá nekonečná. Už takto z rána je statočne horko, miestami vlhko, miestami sucho. Tí inteligentnejší vzali vodu, ostatní šikovne zbierajú jablká a maliny po ceste. Na lúčke nás čaká nastavenie tela a mysle. Krátka meditácia v Mariánovej réžií. Skúšame, ako vie naše telo hospodáriť s kyslíkom pomocou Bolt testu, uvoľňujeme sa a na záver sa trochu hýbeme. Keby všetky dni začínajú ako tento, ľudia by boli určite šťastnejší a zdravší.

ranná meditácia na lúke

Vraciame sa do kempu a o 9:00 nás čaká kávička a kakao od Domky. V celku som obdivoval túto praženu, ktorá dokázala vždy narobiť 20 káv a 20 kakaviek, do toho nakrájať mäso, zeleninu, ovocie a ďalšie veci pre rovnaký počet ľudí a zároveň sa zúčastniť takmer všetkých aktivít. Kávička s maslom, kokosáčom, MCT olejom a ďalšími tajnými prísadami nás nakopla a kakavko nás zase príjemne pohladilo na duši.  

Dnes je na programe varenie gulášu a príprava proteínových tyčiniek. Nebudem detailne opisovať, čo robíme celý deň. Základom však je, že sme sa naučili vyrábať asi tie najchutnejšie proteínové tyčinky. Recept nájdete v publikácii Kuchyňa Pračloveka. Okrem toho sme si navarili 4 kotlíky chutného gulášu z mladého diviačika a chutnej lokálnej zeleniny. Počas dňa sme samozrejme absolvovali aj dve pohybovo/tréningové okná, veľa snackov v podobe ovocia, orechov, nakrájanej klobásky a slaninky so zeleninou a podobne.

Súčasťou denného programu bola aj diskusia. Téma bola voľnejšia a mali sme dostatok možností predebatovať viac okruhov, opýtať sa Mariána na rôzne veci a vyjadriť svoj názor v oblasti životosprávy. Opäť som si uvedomil, že tento kemp mi nemá dať len 4 dni kvalitnej stravy a tréningu, ale hlavne veľa, veľa poznatkov od Mariána a ďalších dvadsiatich účastníkov. Každý má iné skúsenosti, každý prispel s niečím iným.  

Večer nasledovala guláš party, kde sme samozrejme ochutnali všetky výtvory, ktoré nám tam celý deň rozvoniavali. V takomto prípade nikto nebol víťazom, pretože každý guláš bol iný a špecifický. Rovnaká krvná skupina ľudí sa prejavila najmä v dobrej nálade. Z tej vzišiel nápad, ktorý práve až tak nekorešponduje s paleo spôsobom života, a päť ľudí spolu so mnou sa rozhodlo dopriať si po guláši jedno orosené. V pive sú predsa tiež vitamíny, a kto to nepreháňa, môže z neho vyťažiť to dobré. Po jednom poháriku sme pomaly kráčali ku kempu, a už zdiaľky sme počuli zvláštne zvuky.

Práve nadchádza asi najsilnejší záźitok z celého kempu, ktorý sa pokúsim skrátiť. Pri ohni sme našli celú skupinu aj s novým členom. Ako sme sa ráno dozvedeli, volal sa Martin Thám a večer priniesol africké bundy, rituálne bubny, šamanský bubon, djembe a ďalšie šmakocinky. A teraz si to predstavte. Oheň, rytmické bubnovanie, Marián s domkou tancujú s ohňom a robia brutálnu show a v pozadí svieti krvavo-červený mesiac počas zatmenia, o ktorom sa tak dlho hovorilo. Do dnešného dňa mám z tohto momentu husacinu. Po polnoci, keď zatmenie končilo, prišiel za nami starosta a celkom dôrazne nám vysvetlil, že by sme s bubnovaním už mohli prestať. To nám mohlo napadnúť už o desiatej, ale vysvetlite to tomu zatmeniu. ?  

kemp pračloveka

Deň 3.

Opäť nasleduje ranná prechádzka na lúčku, kde spoznávame už spomenutého Martina Tháma. Nasleduje asi hodinové oboznámenie sa s metódou Wima Hofa. Určite si o tom pozrite viac, ja to dodnes praktizujem. Dychové cvičenia mnohých položili a po tomto silnom zážitku sa opäť vraciame do kempu na kakavko a kávičku. Nasleduje pohybová session a menšia zmena v programe, kedy diskusiu posúvame už na doobedie a diskutujeme s Martinom o spomínanej metóde.  

Počas dňa opäť absolvujeme dve pohybové sessions, niekoľko snackov, kávičku, no hlavným bodom programu je varenie slepačieho vývaru. Štyri kotlíky, štyri sliepky, kopa zeleniny. Popri občasnej kontrole sa spolu s Domkou učíme veľa zaujímavých informácií o domácej kozmetike. Highlightom tohto dňa bolo (zatiaľ), keď sme si mohli vyrobiť vlastný deodorant. Celý postup nájdete v publikácii Kozmetický Poradca.  

Večerná pohybová session sa niesla v hre s loptičkami (žonglovanie, balansovanie) a v jemnej akrobacii. Opäť boli na programe nejaké tie výzvy, ktoré sme sa mohli učiť a následne v nedeľu zreprodukovať. A poviem vám, ani jedna z nich nebola jednoduchá.

Všetci však boli zvedaví, akú večeru má pre nás Marián pripravenú. Na programe, ktorý bol počas celého kempu vylepený na dverách, bolo napísané len EPIC FEAST TIME. Tí, ktorí čítali Mariánove publikácie, vedeli, že takto označuje veľkú večernú hostinu, no už niektoré snacky a obedy pripomínali hostinu.  

epická hostina

A v tom to prišlo. Pri kempe zastavilo auto a z auta sa na obrovskej drevenej tácke rozbehlo na stôl celé pečené prasa. Okolo nás čakala záplava zeleniny ako príloha (chlebík sa na kempe vyskytol tiež, Domka doniesla ochutnať kváskový) a všetci sme nedočkavo čakali, kým Marián zatne nôž a začne porcovať.  

Po výdatnej večeri sa opäť našla partia (tentokrát až 11) ľudí, ktorí mali chuť spláchnuť to niečím bublinkovým podľa vlastného výberu. Kofola, radler, pivko. Každý si našiel dolu v reštaurácií u Melónka (ten názov ma dostal) to svoje. Tu som sa opäť presvedčil o jednom fakte, o ktorom si povieme na konci článku.

Priznám sa, že zo štyroch nocí som dve prespal vnútri na matraci. Aj túto výhodu spomeniem na konci článku. Rozhodol som sa tak najmä pre moje pretrvávajúce bolesti chrbta, ktoré nechcem dráždiť spánkom na studenej zemi v stane dlhšie, ako dve noci po sebe.

Deň 4

Posledný deň sa niesol v odchádzajúcom duchu. Postupne sme dojedali zbytky vývarov, gulášu a prasaťa, vyhodnocovali sme pohybové výzvy, absolvovali sme poslednú rannú meditáciu (tentokrát priamo v kempe) a po obede sme zakončili akciu zaujímavou diskusiou, kde každý zhodnotil svoje postrehy z kempu. Marián s Domkou nás na záver všetkých obdarovali. Každý dostal kozmetického poradcu, plátenú kapsu s logom pračloveka na nákupy, nákupný zoznam pračloveka a deodorant, ktorý sme si sami vyrobili. Až mi bolo ľúto, keď som sa musel s ľuďmi lúčiť a odísť z tohto miesta, kde som sa 4 dni cítil jednoducho skvele. Mariánovi, Domke, Milanovi z Jablonového, Martinovi, ale aj všetkým ostatným účastníkom kempu patrí jedno obrovské ďakujem.

pračlovek kempuje

Pár teplých slov na záver

Pôvodne bol tento článok o poznanie dlhší, no ako copywriter viem, že aj tak sa nebude nikomu chcieť ho čítať až do konca. Preto som asi 80 % detailov vyhodil a rozhodol som sa zhrnúť všetko dôležité až na záver.

Výhody, ktoré ma na kempe prekvapili

Ide najmä o praktické veci, ktoré som bral ako obrovské plus. Vďačíme za ne hlavne Mariánovi a Domke, ktorí kemp perfektne zorganizovali.

  • Sprchy, nie je nič lepšie, ako sprcha
  • Splachovacie WC, žiadna divočina
  • Plná chladnička, uživiť 20 ľudí počas 4 dní nie je vôbec sranda, no Marián s Domkou to zvládli na 1*
  • Možnosť spať vo vnútri, na nezaplatenie
  • Nabitý program, ani na chvíľu sa nezastavíte, no všetko má skvelú postupnosť a logiku

5 najdôležitejších vecí, ktoré mi kemp dal

  • Spoznal som asi 20 ľudí, ktorí premýšľajú rovnako a chcú sa v živote niekam posunúť – fyzicky aj mentálne
  • Každý z týchto 20 ľudí bol však NORMÁLNY. Bál som sa, že moje životné neduhy (mám rád aj sladkosti, pivo, a dlho som bol fajčiarom) niekto možno odsúdi, no príjemne ma prekvapilo, že všetci máme nejaké “chyby”
  • Veľa som sa naučil od každého, je jedno, či mi niekto vysvetlil, ako si správne masírovať boľavý chrbát, ako správne robiť mostík, ako sa dobre varí toto a hento alebo ako si spraviť deodorant  
  • Doniesol som si domov vodný kefír (bombová vec, viac sa dozviete v článku)
  • Mentálne som sa nastavil na úplne inú vlnu. Viac nad vecami premýšľam, no beriem ich viac tak, ako idú.  

Ak sa chcete skutočne stať iným človekom, ktorý je zdravý, šťastný a silný, príďte na kemp a stanete sa pračlovekom.

Tak čo, zaujalo ťa to a chceš zažiť niečo podobné? Program na Kemp 2019 už v tejto chvíli pripravujeme a stále máme zopár voľných miest. Ak sa chceš pridať, klikni si na stránku kempu a prihlás sa ešte dnes.

Ak sa chceš pridať aj s kamošom, môžeš tak urobiť za zvýhodnenú cenu. Pridaj do poznámky jeho meno a obaja na kempe ušetríte po 10% z jeho ceny.

ZDIEĽAJ ČLÁNOK
Top