Dve základné ľudské polohy, ktoré by si mal robiť denne

Už si asi počul, že v dnešnej dobe sa ľudia hýbu oveľa menej, ako by bolo vhodné. A teraz nemám na mysli cvičenie, tréning, či iné „účelové“ aktivity. Hovorím o starom dobrom výživnom pohybe v nízkej intenzite, ktorý si tvoje kĺby vyslovene žiadajú a pokiaľ im ho nedáš, bude to mať následky. Dnes si v krátkosti povieme o dvoch polohách, ktoré by mali byť neoddeliteľnou súčasťou takéhoto pohybu a ktoré by si mal mať na dennom poriadku. Sú to polohy, ktoré boli pre pračloveka prirodzenou a každodennou záležitosťou. Drvivá väčšina ľudí ich dnes už však nie je schopná. Ktoré sú to?

HLBOKÝ DREP

Sedenie na stoličke nie je pre človeka prirodzené. Ešte pár stoviek rokov dozadu boli stoličky iba výsadou kráľovských rodín. Chudobný človek sa musel zaobísť bez nich. V súčasnosti to stále platí v niektorých menej rozvinutých oblastiach sveta, kde ľudia danú polohu používajú na oddych. Čítaš správne, oddych. V prvom rade má drep slúžiť ako oddychová poloha. Dnes ho väčšina ľudí vníma ako cvik. Z toho dôvodu sa o drepe rozšírili rôzne fámy typu „drepovanie pod paralel (zadok nižšie ako úroveň kolien) škodí kolenám“ alebo „kolená nikdy nemôžu predbehnúť špičky“ a podobné nezmysly.beijing-wangfujing-men-squatting-large Skús to povedať stovkám miliónov ľudí v zaostalejších krajinách Ázie, či Afriky, kde nemajú stoličky a gauče na každom rohu, a hlboký drep je pre nich prirodzená poloha po celý život. V tejto polohe čakajú na autobus, jedia, niektorí aj pracujú. Stavím sa s tebou, že ich kolená sú v oveľa lepšom stave, ako kolená našich dôchodcov a umelé bedrové kĺby veru nepotrebujú. A tak to zrejme robil aj pračlovek. Drep je ideálna poloha napríklad na zbieranie bobúľ a korienkov zo zeme. Keď je zem chladná a mokrá, asi nie je rozumné si na ňu sadnúť. No a keď nemáš stoličku, neostáva ti nič iné, iba sedieť v drepe. Samozrejme, je rozdiel medzi oddychovým drepom a drepom so záťažou, no o tom si povieme inokedy. Pre tentokrát si zapamätaj, že ako príslušník rodu homo sapiens sapiens by si mal byť schopný bez problémov sa usadiť do hlbokého drepu, vydržať v ňom napríklad 10 minút bez kŕčov, zbytočného napätia v tele a bez toho, aby si z neho vstával v mukách. Najdôležitejšie na oddychovom drepe je, aby si nemal v tele zbytočné napätie a aby ti kolená smerovali v smere špičiek alebo ešte viac smerom von. Inými slovami, aby ti kolená neprepadávali dovnútra vzhľadom na polohu špičiek. Ak sa ti to stáva, potrebuješ popracovať na mobilite členkov alebo bedier. Pomôže ti v tom napríklad Squat Routine od Ida. https://www.youtube.com/watch?v=lbozu0DPcYI Ak chceš vidieť, ako má vyzerať ukážkový drep, pozri sa, ako to robí malé dieťa. Pozoruj ho aspoň pár minút a počítaj, koľkokrát sa za túto dobu dá do drepu.

Kľúč k ľahšiemu vyprázdňovaniu

Ak máš problém na záchode, odporúčam ti spozornieť. Ak ti doterajšie informácie prišli prekvapivé, tak to ešte len príde. Drep je totiž, okrem toho, že je to základná oddychová poloha, tiež prirodzená poloha na vylučovanie. Ak si už navštívil niektoré oblasti Ázie, mohol si si všimnúť ich záchody v podobe diery v zemi. Je to pozostatok z čias pračloveka, kedy to bola jediná možnosť, ako vykonať základnú ľudskú potrebu. A nie je to náhodou. Črevá sú totiž nadizajnované tak, aby sa vyprázdňovali v polohe drepu. Vylučovanie má pod palcom okrem iného aj sval s názvom puborectalis. Tvorí akúsi sľučku medzi hrubým črevom a konečníkom, a v polohe stoja uzatvára prechod medzi nimi. V stoji zvierajú uhol 90°, čo prakticky znemožňuje prechod stolice. V drepe tento sval úplne povolí a uhol medzi hrubým črevom a konečníkom je úplne otvorený. Výsledkom je dokonale hladký prechod stolice, úplne bez námahy. V polohe sedu je spomínaný prechod zčasti uzatvorený – čím máš vyšší trón, tým väčšiu námahu ťa bude stáť poriadne sa vyložiť. S tým chodí aj riziko vzniku hemoroidov, divertikulózy a iných nepríjemností – dokonca aj rakoviny konečníka. A máš ďalší dôvod, prečo by si mal popracovať na svojom drepe.

VIS

Ďalšia z prirodzených polôh človeka, ktorú už dnes málokto robí, je vis. Či sa ti páči alebo nie, spolu s opicami a so mnou patríš do rodu takzvaných „ľudoopíc“. Naše ramená boli stavané na to, aby sme na nich pravidelne viseli. Ak tak nerobíš, budú kalcifikovať a tuhnúť, až napokon túto schopnosť úplne stratíš. Pomocou visu sa dajú krásne otvoriť ramená a získať v nich znova plný rozsah pohybu. Je veľmi výživný aj pre chrbticu, na ktorú po celý deň pôsobí gravitácia smerom dolu a visením ju „odľahčíš” (dekomprimuješ). Hanging-Out Okrem toho sú rôzne variácie visu aj ultimátnym cvikom na posilnenie úchopu, či veľmi dobrá pomôcka na posilnenie medzilopatkových svalov. Či už chceš zväčšiť svoju ťahovú silu, úchop, uvoľniť telo, zbaviť sa bolesti ramien alebo jej predísť, mal by si viac visieť. Vieš, ako to chodí – používaj to alebo o to prídeš (Use it or lose it). Preto ti vrelo odporúčam nainštalovať si hrazdu, gymnastické kruhy alebo akýkoľvek iný visiaci aparát na miesto, kde stráviš najviac času a používať ho čo najčastejšie počas dňa. V závislosti od tvojho zamestnania to môže byť celkom komplikované, ale v konečnom dôsledku to bude stáť za to. Našťastie s drepom to je o niečo jednoduchšie, pretože ho môžeš robiť prakticky kdekoľvek. Navyše, počas drepu môžeš pokojne robiť aj niečo iné – napríklad čítať. Takto si môžeš svoju dennú dávku drepu dopriať aj bez toho, aby si „strácal čas“. Osobne aspoň časť svojho ranného čítania vykonávam v drepe. Mimochodom, ak si už niekedy sledoval deti počas hry, mohol si si všimnúť, že sa inštinktívne vešajú a pokiaľ potrebujú niečo „vybaviť“ pri zemi, bez rozmýšľania sa dajú do drepu. Až po tom, ako sa začlenili do sedavej kultúry (zápis do školy), veľa z nich danú schopnosť a intuíciu stratilo. Tak čo, drepuješ a visíš pravidelne? Ak nie, verím, že som ťa presvedčil, aby si s tým začal. Toto bol krátky úryvok z kapitoly „Hýb sa viac“ z nového vydania publikácie Princípy Pračloveka

ZDIEĽAJ ČLÁNOK
Top