7 Dôvodov, Prečo Jediná Dôležitá Vec Na Raňajkách Je Ich Vynechať

Počul si už, že najdôležitejšie jedlo dňa sú raňajky? Alebo že aby tvoj mozog mohol efektívne fungovať potrebuješ svoj deň nakopnúť celozrnnými cereáliami? A čo keby som ti navrhol raňajky úplne vynechať? Čo ak by som ti povedal, že sa môžeš cítiť oveľa lepšie práve ak raňajkovať nebudeš? Tu máš 7 dôvodov, prečo by si mal toto údajne najdôležitejšie jedlo dňa vysadiť už nadobro.

1. Držanie cukru a inzulínu pod kontrolou

Prvým a najviac očividným benefitom hladovania je že skrotí tvoju hladinu inzulínu v krvi. Tým že nič neješ, tvoja hladina cukru v krvi sa nezdvihne a tým pádom tvoje telo nemusí produkovať žiadny inzulín na jeho znižovanie. Jednoduché. Tým že sa vyhneš výkyvom inzulínu si automaticky zvyšuješ inzulínovú citlivosť na časy keď to potrebuješ. Ak budeš bombardovať svoje bunky inzulínom počas celého dňa, „otupíš“ tvoje inzulínové receptory a tvoje bunky už nebudú schopné tak ľahko prijímať živiny. Ak to budeš robiť dostatočne dlho, môžeš sa dostať do bodu kedy bude tvoja citlivosť na inzulín tak nízka, že už ten čo tvoje telo vyprodukuje nebude postačovať a budeš ho musieť dodávať externe – staneš sa cukrovkárom. Vypestovať si čo najväčšiu citlivosť na inzulín by malo byť tvojim prvoradým cieľom ak chceš efektívne budovať svalovú hmotu a spaľovať tuk. Ďalší dôvod prečo sa vyhýbať výkyvom inzulínu počas dňa je, že inzulín kompletne vypína spaľovanie tuku. Tvoje telo doslova nie je schopné spaľovať tuky, pokiaľ máš v krvi zvýšenú hladinu inzulínu. Je tiež známe, že inzulín znižuje hladinu rastového hormónu a testosterónu. Tým že si dáš staré dobré cereálne raňajky okamžite zastavíš spaľovanie tuku a svoje telo prepneš do úložného režimu. Som si istý že toto je niečo čomu sa chceš vyhnúť, pravda?

2. Vylučovanie rastového hormónu

Hladovanie je spolu s intenzívnym tréningom a kvalitným spánkom tým najmocnejším nástrojom na vylučovanie rastového hormónu. Inzulín a rastový hormón majú  svoje veľmi dôležité úlohy, ale ako som už spomínal, nemajú sa veľmi v láske. Nízka hladina cukru v krvi prinúti tvoje telo vylučovať rastový hormón ako divé. Rastový hormón je jeden z najdôležitejších hormónov pre tvoju kondíciu a zdravie. Je to akási fontána mladosti – pomáha ti spaľovať tuk, naberať svaly, zvyšuje vitalitu a spomaľuje starnutie. Čím je človek starší, tým nižšia je jeho prirodzená produkcia tohto hormónu. To je jeden z dôvodov prečo starší ľudia strácajú svalovú hmotu a pevnosť kostí. Jedným zo spôsobov ako hladovanie predlžuje život a zvyšuje jeho kvalitu je práve zvýšená produkcia rastového hormónu.

3. Spaľovanie tuku

Hoci predchádzajúce 2 benefity hovoria za seba, musel som tento jeden vypichnúť zvlášť. Znížená hladina inzulínu a zvýšená hladina rastového hormónu v krvi sú hlavné faktory ovplyvňujúce spaľovanie tuku. Tieto 2 hormóny sa vzájomne vylučujú, čiže ak máš vysokú hladinu inzulínu, znižuje sa hladina rastového hormónu a naopak. Ako už dobre vieš, inzulín núti tvoje telo ukladať tuky, zatiaľ čo rastový hormón ich spaľuje. No okrem toho sú v procese spaľovania tuku zapojené ešte ďalšie hormóny, takzvané katecholamíny. Ide o 3 hormóny – konkrétne dopamín, adrenalín a noradrenalín, ktoré sú známe ako hormóny podieľajúce sa na reakcii „útok, alebo útek“. Okrem iného zabezpečujú uvoľňovanie mastných kyselín zo zásob. Táto hormonálna odozva vyvolaná prerušovaným hladovaním zabezpečí že budeš tuk spaľovať postupne a dlhodobo. Naopak, pri jednoduchom obmedzení kalorického príjmu sa tvoje telo po istom čas prispôsobí, spomalí sa ti metabolizmus, zníži sa produkcia kritických hormónov a spaľovanie tuku sa proste zastaví. Toto sa ti pri hladovke a prítomnosti tých správnych hormónov nestane.

4. Kontrola nad hladom

Môžeš to nazvať „hladovkový paradox„. Logicky to nedáva zmysel – nejesť a byť menej hladný. No pravda je taká, že po tom, ako sa tvoje telo adaptuje už nebudeš pociťovať falošný hlad, ktorý je väčšine ľudí dobre známy a mýlia si ho so skutočným hladom. Vysvetlím. Väčšina ľudí má v dnešnej dobe jednu obrovskú metabolickú poruchu spôsobenú moderným presacharidovaným potravinárskym priemyslom. Sú jednoducho závislí na sacharidoch ako zdroji paliva a nie sú schopní efektívne spaľovať tuky, tak ako by mali. Ich svaly nie sú schopné využívať mastné kyseliny na výrobu ATP (ktorý je primárnym palivom pre bunky). Inak povedané, potrebujú glukózu a ak ju nemajú, pociťujú neovládateľnú túžbu po sacharidových potravinách. Po konzumácií potravín bohatých na sacharidy ich hladina cukru v krvi stúpne a hlad je fuč. Teda aspoň na chvíľu. Zvýšená hladina cukru vyvolá vylúčenie inzulínu, ktorý ju opäť stiahne dole. Čím vyššie a čím rýchlejšie sa hladina cukru vyšvihla, tým viac inzulínu telo vylúči a tým rýchlejšie a nižšie v zápätí padne. Hladina cukru sa rýchlo znova dostane pod normálnu (hypoglykémia) a toto spôsobí túžbu po ďalších sacharidoch… a začarovaný kruh je na svete. Výsledkom tohto cyklu je, že potrebuješ neustále dobíjať svoju sacharidovú nádrž a viac ako 3-4 hodiny bez jedla nevydržíš. Tým pádom neustále produkuješ inzulín, a vedľajšie účinky neustále zvýšenej hladiny inzulínu veru nie sú žiadna sranda. Chronicky zvýšená hladina inzulínu v krvi je hlavná príčina vzniku srdcovo-cievnych  ochorení (nie, nasýtený tuk to nie je) a dokonca aj rakoviny. Na druhej strane, keď hladuješ, tvoje telo nepotrebuje produkovať žiaden inzulín. Ak je tvoj metabolizmus dostatočne flexibilný a počas celého dňa spaľuješ tuky, nebudeš ani zďaleka tak často hladný ako bežný človek. Z času načas budeš mať pocit prázdneho žalúdka, ktorý ale môžeš efektívne zahnať tekutinami a po pár minútach odíde.

5. Čistá myseľ

Ako som už spomínal, hladovanie zvyšuje vylučovanie katecholamínov, ktoré majú na starosti reakciu „útok alebo útek“. S tým chodí aj zvýšená ostražitosť a pozornosť. To znamená že sa budeš vedieť lepšie sústrediť a tým pádom byť viac produktívny. No okrem toho má hladovka ešte jeden významný benefit týkajúci sa mozgu. Aby si to pochopil, povedzme si teraz niečo o tvojom centre myslenia. Mozog si ide na čistej glukóze (alebo ketónoch*) a potrebuje stabilný prísun. Nie príliš veľa a nie príliš málo. Ak mu pošleš príliš veľa glukózy, on nebude vedieť čo s ňou. Tak isto ako ostatné tkanivá, aj mozog potrebuje inzulín, aby vedel využiť glukózu ako zdroj energie. A tak isto ako ostatné bunky, aj tie mozgové sa môžu stať rezistentné na inzulín. Len aby si vedel, Alzheimerova choroba je niekedy spomínaná aj ako cukrovka 3. typu. Takže by som to nebral na ľahkú váhu. Alebo kľudne ďalej bombarduj svoj mozog cukrom a si na správnej ceste do blázinca. Vyber si. Na druhej strane, ak mu dáš príliš málo glukózy, nebude vedieť pracovať tak ako má. Ak má tvoj mozog nedostatok glukózy, cítiš sa oťapený a neschopný sústrediť sa. Určite si už zažil ten stav cukrového otupenia, keď si po konzumácií vysokosacharidovej potraviny a následnom návale energie zrazu ostal úplne otupený so zahmleným myslením. Inzulín opäť urobil svoje a znížil tvoju hladinu cukru až príliš. Tvoj mozog je hladný a tvoje myslenie sa sústredí iba na jednu vec – na jedlo.  Keď si dáš na ráno sacharidové raňajky, zvyšuješ si hladinu cukru v krvi. Ak by si ale tieto raňajky vynechal, nedošlo by ku žiadnym výkyvom cukru, či inzulínu. Glukagón a katecholamíny sa postarajú o vyrovnanú hladinu cukru v krvi (použijú na to glykogén z pečene) a tvoj mozog bude ostrý ako britva. Je to až neuveriteľné ako dobre to funguje keď sa tvoj metabolizmus adaptuje na spaľovanie tuku. * Ketóny sú látky, ktoré tvoja pečeň produkuje pri veľmi nízkom príjme sacharidov (väčšinou menej ako 30-50g). Tento stav sa nazýva ketóza a aby si v nej zostal dlhodobo musíš dodržiavať veľmi striktné zásady, dokonca vylúčiť niektoré veľmi zdravé potraviny ako sú paradajky a pod. Je to síce veľmi efektívna metóda na spaľovanie tuku, no z dlhodobého hľadiska je príliš náročná na udržanie a má aj nejaké vedľajšie účinky (acetónový smrad v dychu a v pote). Ty ako Moderný Pračlovek budeš neustále flirtovať s ketózou a jednoznačne z nej na pár hodín vypadneš po obrovskom výkrme, pričom si kľudne dopraješ aj potraviny s prirodzene vyšším obsahom sacharidov

6. Vnútorné upratovanie a dlhovekosť

Hovorím o procese zvanom autofagocytóza. Ide o prirodzenú schopnosť tvojho tela odbúravať staré a nefunkčné bunky a následne ich recyklovať, alebo inak využiť. Tento proces nakopne hlavne akútny stres – hladovka, tréning, ale aj ketóza. Keď tvoje telo pociťuje nedostatok potravy, vie presne čo robiť – začne využívať staré bunky a rozbíjať ich na aminokyseliny. Je to niečo ako tvoje vnútorné upratovanie. Tým že sa odstránia staré, nadbytočné bunky môže tvoje telo fungovať oveľa efektívnejšie. Je to niečo ako keď máš na stole iba to čo práve potrebuješ – pracuje sa ti oveľa lepšie ako keď tam máš kopu bordelu. Autofagocytóza znižuje riziko snáď všetkých ochorení – vrátane rakoviny, cukrovky, srdcových ochorení, infekcií, a neurodegeneratívnych ochorení, ako Parkinson, Alzheimer, a pod. Znižuje zápalové procesy a spomaľuje starnutie. Obzvlášť tvoj mozog je vysoko závislý na autofagocytóze. Tým že svoj mozog pravidelne „očisťuješ“ od starých a spomalených buniek zabezpečíš že bude fit a bude ti slúžiť ešte dlhú dobu. Autofagocytóza je ďalší kľúč k dlhovekosti.

7. Sloboda

Pamätám si na časy keď som „potreboval“ jesť každé 3 hodiny, podľa odporúčaní moderného fitness priemyslu. Bolo to… ako by som to nazval…prinajmenšom limitujúce. No dobre, povedzme si to na rovinu, bolo to absurdné. Neustále som myslel na jedlo. Čo bude moje ďalšie jedlo? Koľko času ubehlo od posledného jedla? Keď som bol vonku, trápilo ma kde budem jesť. Takmer všade som so sebou nosil jedlo. Keď som nejedol dlhšie ako 3 hodiny, bol som nervózny. Bežný ľudia žijúci na 3 jedlách denne si zo mňa právom robili srandu. Keď som objavil koncept hladovania, bol som z neho nadšený. Konečne sloboda! Poviem ti, byť na lačno celý deň a neriešiť čo budem jesť na raňajky, obed, atď je tak úžasne oslobodzujúce. Teraz, keď ľudia okolo mňa zúfalo rozmýšľajú čím by zahnali krutý ranný hlad, alebo sa potrebujú po ceste zastaviť v reštaurácii/bufete, ja sa len pousmejem a užívam si ten pocit slobody.

Zhrnutie

Aby som to celé zhrnul, hladovanie je úžasný spôsob ako môžeš zároveň:

  • predĺžiť svoj život bez negatívnych účinkov zníženého kalorického príjmu
  • zlepšiť svoju koncentráciu počas dňa
  • spáliť tuk
  • zvýšiť efektivitu budovania svalov (tým, že budeš trénovať na lačno)
  • ušetriť čas a energiu ktoré by si spotreboval na vymýšľanie, prípravu, konzumáciu, trávenie 5-6 jedál denne a následné upratovanie

Je ale veľmi dôležité, aby si tvoj organizmus, skôr než začneš hladovať, zvykol na spaľovanie tuku a ketónov ako svojho hlavného zdroja energie. Jediný spôsob ako to dosiahnuť je limitovať svoj príjem sacharidov (do istej miery aj bielkovín) a nahradiť ich kvalitnými tukmi. O tom si ale povieme niečo už v nasledujúcom článku. Ak sa ti páčil dnešný článok, klikni prosím ťa na tlačítko tvojej obľúbenej sociálnej siete a daj o ňom vedieť aj ostatným. Mimochodom, tento článok je upravený úryvok z mojej publikácie Princípy Pračloveka. Ak ťa zaujal, určite ti odporúčam si o nej niečo via prečítať na stránke.

ZDIEĽAJ ČLÁNOK
Top