Rozhovor pre Moje Zdravie: Čím si človek 21. storočia fyzicky najviac ubližuje?

4-moje_zdravie9_titulkaV septembrovom vydaní časopisu Moje Zdravie bol zverejnený okrem iného aj rozhovor so mnou na tému pohybu, resp jeho nedostatku u moderného človeka. Keďže predpokladám, že väčšina čitateľov tohto blogu ho asi nečítala a už ani nemá ako, rozhodol som sa ho s povolením šéfredaktorky Zuzany Lapitkovej zverejniť aj tu na blogu.

Čím si človek 21. storočia fyzicky najviac ubližuje?

Tu by sme sa vedeli pobaviť o celom kvante faktorov… Jedálniček dnešného človeka je zložený zo spracovaných potravín, ktoré sa už nepestujú, ale vyrábajú v továrňach a laboratóriách. Sme obklopení rôznymi druhmi elektromagnetického žiarenia, ktoré na nás negatívne vplývajú. Elektronické zariadenia a obrazovky nás oberajú o kvalitný spánok. Chronický psychický stres si tiež vypýta svoju daň na fyzickom zdraví človeka. No pokiaľ sa bavíme o pohybe, jeho nedostatok je z môjho pohľadu jedným z hlavných problémov modernej doby. Všeobecne by sa odpoveď na otázku dala zhrnúť do jednej vety: „Tým, že radikálne zmenil prostredie, pre ktoré bol evolúciou naprogramovaný.“ Na tomto je založená aj moja kniha Princípy Pračloveka. Žiaľ, veci, na ktoré sme sa prispôsobovali milióny rokov nemôžme behom storočia prevrátiť naruby len tak bez následkov. Okrem iného, naše telo nebolo stvorené pre dlhodobé sedenie, resp. celodennú absenciu pohybu. Človek musel počas svojho vývoja aktívne vyhľadávať potravu, loviť, stavať si prístrešky, atď. Nemal žiadne stoličky, mäkké matrace, či pohovky. Tým, že v dnešnej dobe väčšinu dňa presedí, nie len že stráca rozsah pohybu, ochabujú mu svaly, mení sa mu postúra, stráca kondíciu, hromadia sa mu v tele toxíny, ale zároveň sa zvyšuje aj riziko vzniku rôznych chorôb – vrátane srdcovo-cievnych ochorení, ktoré patria ku najväčším zabijakom dnešnej doby.

Ako sa dá skĺbiť moderný spôsob života, predovšetkým povinnosti voči spoločnosti a starostlivosť o fyzickú kondíciu?

Je diskutabilné, čo berieme ako „povinnosť voči spoločnosti“. Nemalo by byť našou povinnosťou vylepšovať ľudskú rasu a jej celkovú schopnosť prežitia? Ja si myslím, že áno a teda starostlivosť o vlastnú fyzickú kondíciu a genetický materiál by mala byť povinnosťou. Beriem ale na vedomie, že väčšina z nás má aj iné povinnosti, ktoré zahŕňajú sedenie pri počítači a tieto sa často zdajú dôležitejšie (či nimi naozaj sú, to je na inú debatu). Vezmime si teda príklad bežného človeka kancelárskeho. Väčšina ľudí si myslí, že im stačí po 8h sedenia v kancelárií za počítačom zájsť na hodinu do posilky a sú vybavení. Žiaľ, takto to nefunguje. Telo je úžasná adaptívna mašina a prispôsobí sa vždy tomu, čo robíme najviac. Je pravda, že hodina cvičenia denne môže vyvolať úžasné adaptácie, no na odbúranie škody, ktoré na tele napácha 8 hodín sedenia jednoducho nestačí. Treba hľadať cesty, ako sa hýbať viac aj napriek sedavému zamestnaniu. V so svojich Princípoch uvádzam napríklad tieto kroky:

  • Ignoruj výťahy a eskalátory. Miesto toho si vybehni schody – ideálne rovno po dvoch
  • Choď viac pešo. Prečo neodparkovať o pár ulíc ďalej a zvyšok cesty prejsť chôdzou?
  • Rozhýb sa aspoň raz (ešte lepšie 2x) za hodinu. Po pol hodine väčšine ľudí aj tak odbieha myseľ a s krátkou prestávkou je človek produktívnejší.
  • Na obed si daj prechádzku. Okrem pohybu si tak dopraješ aj čerstvý vzduch, či denné svetlo, ktoré ti tiež prospejú.
  • Neseď v jednej polohe celý čas. Problémom pohodlných stoličiek je, že v nich človek nemení polohy. Čo tak ich zameniť za menej pohodlné, alebo rovno sedieť na zemi?

Aké schopnosti človek má ale vôbec nevyužíva v dnešnej dobe?

Prvou vecou, ktorú dnešný človek zabudol je prirodzená oddychová poloha hlbokého drepu. Tá udržiava bedrá, kolená a členky v plnej mobilite a mala by byť plnohodnotnou náhradou stoličky – vlastne v chudobnejších krajinách Ázie ňou ešte stále je. Okrem toho je to dokonca prirodzená poloha pre vylučovanie. Ľudské črevo bolo jednoducho nadizajnované tak, aby sa vyprázdňovalo v hlbokom drepe a hocičo iné vytvára zbytočný tlak, ktorý môže spôsobiť celú radu nepríjemností, vrátane hemoroidov. Ďalšia schopnosť, alebo skôr povinnosť pre naše ramená je, aby sme ich využívali na jednu z ich pôvodných funkcií – visenie. Či sa nám to páči, alebo nie, s opicami predsa len máme niečo spoločné a pokiaľ pravidelne človek nevisí, tak prichádza o veľa benefitov – stráca silu úchopu, ktorá je dôležitá pre silu ako takú, a stráca aj rozsah pohybu v ramenách, ktoré vyslovene kalcifikujú. To sú len 2 základné polohy, no pri nich to nekončí. Človek je zo všetkých živočíchov najkomplexnejší „mover“ – jeho pohybové schopnosti sú neskutočne univerzálne a všetranné. Od jemnej motoriky v podobe hry na hudobné nástroje, či žonglovania, vieme bojovať, loviť, skákať cez prekážky, liezť na stromy, stáť na rukách, šplhať sa, plaziť sa, tancovať, či dokonca skákať rôzne premety a saltá. Väčšina ľudí nevyužíva ani zlomok svojho potenciálu a tak nikdy neobjaví radosť z pohybu, ktorá dáva napríklad mne osobne oveľa viac potešenia ako akákoľvek materiálna vec.

Kde a ako si zbieral svoje poznatky a skúsenosti o pohybe a ľudskom tele?

Všetko som sa naučil svojpomocne z rôznych kníh, článkov, workshopov, či kurzov a následne som to otestoval na sebe. Ďalej podávam iba to, čo naozaj funguje. Nikdy som nebol fanúšikom prehnaného teoretizovania a preto sa zameriavam skôr na praktické skúsenosti. V dnešnej dobe informačného prebytku si treba vedieť vyberať a preto ku nám do No Will No Skill Academy pozývam iba svetovú špičku pohybových učiteľov, aby ľuďom na svojich workshopoch odovzdali práve tento typ vedomostí – praktické a overené. Medzi týchto učiteľov patria ľudia ako Ido Portal, Tom Weksler, či náš rodák, Jozef Fruček, a iní, ktorí ma nesmierne inšpirujú. Snažím sa byť pohybovo čo najviac všestranný a preto sa venujem rôznym disciplínam ako bojové umenia, tanec, handbalancing, silový tréning, žonglovanie, atď.

Ako vidíš vývoj všeobecného povedomia o fyzickom zdraví v spoločnosti?

Žiaľ, povedomie o tzv. pohybovej kultúre, alebo kultúre všestranného pohybu je zatiaľ stále v plienkach. Väčšinou sa ma ľudia pýtajú, či som gymnasta, alebo koľko vytlačím na bench. Keď im poviem, že som benchpress nerobil niekoľko rokov a že sa rád len tak hýbem, nechápu. Prečo cvičíš na kruhoch, keď nie si gymnasta? Čo ten drep, to je nový druh jogy? Našťastie, aspoň trend zdravého životného štýlu sa v poslednej dobe rozmáha, hoci s ním prichádza aj ďalší nával zavádzajúcich informácií a poloprávd. Ja osobne beriem ako moju „povinnosť voči spoločnosti“ šíriť informácie, ktoré pozdvihnú kvalitu života ľudí a ktoré ich vytrhnú zo stereotypného myslenia – vrátane šírenia pohybovej kultúry a fyzickej zdatnosti.

Ako by si definoval dokonale zdravého jedinca ľudského druhu?

Dokonale zdravý jedinec dnes už snáď ani neexistuje, no predstavujem si ho ako niekoho, kto žije úplne mimo civilizácie. Nemá problém vyliezť na strom, uloviť nejakú zver s vlastnoručne vyrobeným nástrojom, a potom ju odniesť do tábora. Dokáže preplávať rieku v zime a dokáže utiecť pred predátormi. Netrápia ho žiadne civilizačné choroby, či alergie, rád sa hýbe a je vždy plný energie. Večer tancuje pri ohni, potom sa pozerá na hviezdy a nemá účet na facebooku.

ZDIEĽAJ ČLÁNOK
Top