Cez víkend som dostal na Facebooku takúto uštipačnú otázku od jedného z čitateľov článku o masle a kokosovom oleji. Hoci už mám v poradovníku nejaké dôležitejšie otázky (ospravedlňujem sa ich autorom), nedalo mi to a musel som sa k tejto téme vyjadriť formou takejto filozofickej úvahy. Dnes je totiž populárna téma šarlatánstva a ja chcem aby si vedel, ako danú vec vnímam ja.
co ked niekto vdaka tvojim radam umrie v 40? co ked ty umries vdaka tvojej diete v 30? co odkazes svojim nasledovatelom? ze si sa mylil? alebo ze kazdy organizmus je specificky a to co funguje pre teba nemusi fungovat pre nich? kolko sa dozil taky praclovek a kolko sa dozivaju ludia dnes? moj dedo jedol slaninu a pil pivo kazdy den a dozil sa 90, mohol by som o tom pisat s tebou blog? — Marek
Čo ak, čo ak…
Čo ak niekto vďaka mojim radám schudne 20kg tuku a konečne nebude neustále hladný?
Čo ak niekoho vďaka mojim radám prejdú tráviace ťažkosti a bude sa cítiť oveľa lepšie?
Čo ak ho prejde neustála únava, konečne sa začne hýbať a bude sa cítiť vo svojom tele spokojne a šťastne?
Čo ak chytí druhý dych do života a dostane prvú erekciu po piatich rokoch?
Čo ak si uvedomí, že lekári nemajú záujem na tom, aby bol zdravý a začne sa konečne starať o svoje telo sám?
Čo ak vďaka mne príde na to, že môže žiť život podľa seba a nie podľa toho, ako to vyhovuje iným?
Poviem ti, takýchto ľudí sú už dnes stovky, ak nie tisíce a kvôli nim robím to, čo robím. Okrem toho nie som jediný, kto šíri podobné informácie a ak by kvôli nim mali ľudia umierať v štyridsiadke, tak by ich už umreli milióny a už by si sa o tom určite vďaka článku so senzačnou titulkou dozvedel z tvojho obľúbeného spravodajského denníka.
Čo sa z neho ale nedozvieš je počet ľudí, ktorý umreli jednoducho ako vedľajší účinok liekov na predpis. Nepovedia ti ani, že povinná vakcína, ktorú svojmu dieťaťu MUSÍŠ dopriať (prečo asi?) v skutočnosti oslabuje tvoju imunitu, alebo že z nej niekto ochrnul. Nedozvieš sa ani to, že mäso, ktoré ješ je plné hormónov a antibiotík, alebo že na následky civilizačných ochorení spôsobených „zdravým životným štýlom“ podľa potravinovej pyramídy umierajú ročne milóny ľudí.
Nepovedia ti, že si ťa chcú udržať ako koliesko v systéme. Konzumenta, ktorý bude pracovať 8 a viac hodín denne, kupovať stále nové hmotné veci, ktoré si nemôže dovoliť a ani nepotrebuje, platiť dane a odvody a keď ochorie bude slepo nasledovať rady lekára, ochotne platiť za lieky a držať hubu.
Namiesto toho ťa budú oblbovať tým, že už sú iba krôčik k nájdeniu zázračného lieku na rakovinu, ale zatiaľ je jediná „účinná“ metóda chemoterapia. Povedia, že bez fluóru v pitnej vode by ti vypadali všetky zuby, raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa, a že ak neješ celozrnné výrobky, si pravdepodobne podvýživený.
To, že každý je zodpovedný sám za seba a každý organizmus je iný odkazujem svojim čitateľom už od začiatku.
Nechcem aby slepo verili jednému, hoci aj môjmu, názoru. Každý sa môže mýliť. Ja tiež. Kto nikdy neurobil chybu, nikdy neskúsil nič nové. Ja nové veci skúšam neustále. Prečítam si o nich koľko sa len dá (z rôznych zdrojov) skúšam ich najprv sám na sebe a keď zafungujú, odporúčam ich ďalej. Takto svoj život neustále vylepšujem a následne pomáham ostatným, aby zlepšili ten svoj.
Ak by som mal ja umrieť v tridsiatke (aj keď kvôli diéte to, zdá sa, nebude), povedal by som si, že to za to stálo, lebo som žil svoj život naplno a podľa seba. Nečakal som kým sa „veci“ dajú do poriadku, kým príde „vhodná príležitosť“, alebo niekto mávnutím zázračného prútika splní všetky moje priania.
Poviem, si, že som žil dobrý život plný radosti (okrem iného) z pohybu, dobrého jedla, splnených snov, či spoločných chvíľ s ľuďmi, na ktorých mi záleží. A hlavne, že to celé malo zmysel, lebo som tu po sebe niečo zanechal a inšpiroval ľudí k tomu, aby neboli iba ďalšie ovce v stáde.
Čo sa týka pračloveka, je pravda, že PRIEMERNÁ dĺžka života bola o polovicu nižšia ako je dnešná. Čo si ale zrejme neuvedomuješ je, že za tých čias bola úmrtnosť novorodencov niekoľkonásobne vyššia.
Takisto dnešné banálne zranenia mohli byť časoch pračloveka smrteľné. Zober si príklad imaginárneho starého cavemana (nazvime ho Laco), ktorý sa sám síce dožije možno aj 100 rokov, no dvaja z jeho synov sa narodili v zime a mali proste smolu. Umreli počas prvého mesiaca života, lebo životné podmienky boli príliš ťažké.
Jedného z jeho vnukov kvôli chvíľke nepozornosti zabil šabľozubý tiger počas puberty a jeho brat si v tridsiatke v lese nešťastnou náhodou zlomil nohu. Na jeho smolu bola zima a on, keďže nevedel chodiť a bol ďaleko od svojej jaskyne, umrzol a domov sa už nikdy nedostal.
Vypočítaj si, aká je ich priemerná dĺžka života (hint: je to pod 30 rokov). V dnešnom svete je síce priemerná dĺžka života cez 70 rokov (hoci aj tá sa pomaly začína skracovať, ktovie prečo…), no väčšina starých ľudí prežije svoje posledné roky v chudobe, bolestiach a polovicu svojho času trávia návštevou lekárov.
Druhú polovicu zas sťažovaním sa na to, aký je život ťažký a nefér, prípadne ohováraním tých, ktorým sa darí. Úprimne, radšej ako takýto život by som volil zoskok voľným pádom bez padáku.
Mimochodom, myslíš že umelé udržiavanie ľudí nažive napriek ich nedostatočnej schopnosti prežiť má pozitívny vplyv na ľudstvo ako celok? Úplne to odporuje evolúcií a pravidlu „Survival of the fittest“, pod ktorým príroda už miliardy rokov funguje. Z krátkodobého hľadiska síce ide o „dobrý čin“, z dlhodobého to ale výrazne oslabuje genofond.
Ak chceš napísať blog, ktorý umožní ľuďom denne piť pivo, jesť slaninu (bez ktorej si mimochodom neviem predstaviť svoju kuchyňu) a napriek tomu sa dožiť 90 rokov, choď do toho. Aspoň si uvedomíš, že to, čo robím nie je také jednoduché ako sa ti možno na pohľad zdá.
To je všetko, čo ti k tomu poviem. Ak chce niekto niečo dodať, uvítam filozofickú debatu v komentároch 🙂