Rado: Ako sa z bacuľatého chalana stal vysekaný pračlovek

Ostatné

Okrem večných otázok mi do emailovej schránky chodí aj veľa ďakovných emailov s príbehmi spokojných Praľudí, ktorým Princípy Pračloveka a moje rady zmenili život k lepšiemu. Mám z nich naozaj veľkú radosť a motivuje ma to ďalej prinášať hodnotu.

Napadlo ma, že by takéto príbehy mohli motivovať niekoho, kto by tú zmenu aj chcel, no zatiaľ sa k činu neodhodlal. Preto týmto príspevkom spúšťam novú kategóriu článkov „Príbehy Praľudí“. Jedným takým úspešným pračlovekom je aj Rado, ktorého príbeh si môžeš dnes prečítať…

Veľmi dobre si spomínam na časy, kedy som ako 13 ročný školák vážil okolo 83kg (a 2 metre som bohužiaľ taktiež nemeral…) a ako sa mi môj ujo zasmial do tváre, keď som k nim prišiel na návštevu a vážil som viac ako on. Nie je to jedna z vecí, ktoré by vám ako školákovi mohli vybudovať si sebavedomie. A byť „tučniakom“ na základnej škole a s tým spojeným vysmievaním sa taktiež nie.

Tento čas bol pre mňa začiatkom cesty za cieľom, ktorým boli „kocky na bruchu“ a byť „chudým“ chalanom, aby sa mi už nič také ako predtým nestalo. Na tejto novej ceste som každým novým týždňom, mesiacom a rokom začal dostávať k novým informáciám a vedomostiam o výžive, psychológii a cvičení, ktoré mi pomáhali sa krok po kroku dostať bližšie k môjmu cieľu. A kde do tohoto príbehu vlastne zapadá Marián?

Mariánova kniha bola jedným z dôležitých miľníkov na mojej ceste. Od Mariána som sa dozvedel o čiastočnom hladovaní, o HIIT a ďaľších technikách, ktoré veľmi prispeli k tomu, aby tie „kocky“ boli konečne aj na mojom bruchu. Ale nejde iba o kocky. (Aj keď vyzerať vysekane nie je úplne najhorší pocit 🙂 ). Dosť veľkou zmenou bolo pre mňa hlavne obrovské množstvo energie a entuziazmu, ktoré som pri jeho režime pociťoval. Ísť si von zaskákať/zacvičiť pre mňa nebolo povinnosťou, ale jednoducho nevyhnutnosťou, pretože som zo seba potreboval tú energiu nejako „vytrieskať“. 

Taktiež bola vcelku haluz nebyť hladný aj viac ako 24 hodín po poslednom jedle a sledovať, ako sa ľudia okolo mňa „musia najesť“ už asi po 3 hodinách od toho, ako sa naobedovali. Jednou z vecí, ktorej v živote verím je, že ak chcete niečo vedieť, opýtajte sa človeka, ktorý je expertom v danom odvetví. 

Marián je chalan, ktorého fyzické výkony hovoria samy za seba a stačí sa len pozrieť na jeho stránku, alebo videá na YouTube, aby ste si to overili. Nie je práve z tých, ktorí by nevedeli, o čom hovoria.

Pre toto všetko Vám môžem Princípy Pračloveka iba odporučiť.  Hlavne budem strašne šťastný, keď si ju prečítate a použijete všetky informácie ktoré získate vo svoj prospech. A taktiež v prospech svojich priateľov, príbuzných a hlavne detí, ktoré sú najviac závislé na vašom vedení v rámci výživy a ich celkového rozvoja.

Sám som mal tú česť vidieť v Anglicku množstvo detí a rodičov, ktorí vďaka dezinformácii a nedostatku vzdelania v oblasti zdravej výživy trpia obezitou. Bol to pre mňa veľmi smutný pohľad, pretože verím, že by nebolo treba veľa, aby sa ich zdravotný stav otočil o 180 stupňov.

Týmto by som teda chcel Mariánovi poďakovať za jeho prácu a knihu a taktiež za to, ako mi ňou zmenil život. Prial by som takúto príjemnú zmenu aj všetkým Vám 🙂

Radovan 86520

[block id=“pribehy-praludi“]

Zdieľaj tento článok...

podobné články