Známa hláška „Športom ku trvalej invalidite“ je síce najčastejšie používaná ako výhovorka na ospravedlnenie lenivosti, niečo na nej predsa len je. Z nejakého dôvodu predsa športovci odchádzajú do dôchodku vo veku, kedy by mali byť podľa mňa v tip-top stave.
A ten dôvod má niečo spoločné aj s cvičením s posilke, crossfitom, všeobecne nízkou pohybovou zdatnosťou a častými zraneniami. Na druhej strane nehýbať sa vôbec je ešte oveľa horšie. Čo ti teda ostáva? Čo robiť aby si bol vo forme, vyhol sa zraneniam, bol zdatný po celý život a navyše si to užíval? Presne o tom si dnes povieme…
Už ma (takmer) vytáča, keď ma ľudia nazvú športovcom. Často totiž dostávam otázku, aký šport robím, alebo „čo cvičím“, prípadne koľko vytlačím na benč a podobné nezmysly.
Smrteľník uvidí vysekané telo a hneď si ho spojí s posilkou. Uvidí akrobatické pohyby a myslí si že som gymnasta. Uvidí ma v drepe a myslí si že to je nejaký nový druh jógy. Len tak si kopem do vzduchu a už je zo mňa karatista. A keď leziem na strom, alebo sa vešiam na detské preliezky, asi si myslia že sa môj mentálny vývoj zastavil pred 20 rokmi.
Dnes už je pohybová zdatnosť a hravosť niečo nenormálne a všetci majú potrebu sa na niečo špecializovať, resp. na všetko dávať nejakú nálepku. Nikoho ani len nenapadne, že sa hýbem len tak, pre radosť a bez špecializácie.
Keby som sa mal onálepkovať, tak by som tých nálepiek potreboval veľmi veľa… bol by som snáď celý ponálepkovaný. Gymnasta, tanečník, bojovník, akrobat, cirkusant, stojkár… pritom ani v jednej z týchto disciplín nevynikám. Dokonca by som povedal, že som v nich podpriemerný a každý kto sa špecializuje dlhšie ako rok-dva ma tromfne ľavou zadnou.
No v niečom som lepší ako väčšina najlepších v danej špecializácií: hovorím tomu pohybová komplexita. Preto od dnes zavádzam nový pojem, ktorým sa budem označovať: pohybovec.
Vychádza z anglického slova mover, ktoré označuje pohybovo všestranne zameraného človeka, ktorý sa nedá označiť jednou nálepkou, ale snaží sa o všestrannú pohybovú zdatnosť. Takýto človek síce medzi špecialistami v danej disciplíne nevyniká, no nie je ani úplne stratený, rýchlejšie sa učí nové pohyby a má nižšie riziko zranenia.
Pridáš sa so mnou do sveta všestranného pohybu a staneš sa tiež pohybovcom? Poďme sa pozrieť aké to má výhody…
Prečo sa stať radšej pohybovcom ako športovcom?
Uvažoval si už nad tým, prečo športovci odchádzajú do dôchodku pred štyridsiatkou? Často potom na pohyb úplne zanevrú a priberú nejaké kilečká okolo pása. V horšom prípade potom už len v telke sledujú ako sa hýbu iní, v lepšom prípade učia iných ako dosiahnuť to čo oni dokázali „za svojich čias“.
Príde mi vtipné keď vidím kouča, či si už ani nevidí na vtáka od pupku a iba diriguje, lebo sám už tie pohyby ukázať nevie. Neviem ako tebe, ale mne tento prístup príde úplne na hlavu. Ja osobne by som chcel byť pohybovo zdatný po celý svoj život, nie iba kým som mladý.
A viem, že to možné je, lebo som videl už veľa príkladov ľudí, ktorí to dávajú ako páni (napríklad Stephen Jepson). Vieš prečo starí ľudia zostarli? Lebo sa prestali hýbať. A nie naopak! Keď prestanú, stratia tú schopnosť a potom už ju obnovia iba veľmi ťažko. Stane sa s toho začarovaný kruh a začne to s nimi rýchlo ísť dolu vodou.
Vieš ako sa hovorí: Use it lose it. Čo nepoužívaš, stratíš. A čo sa nehýbe, je mŕtve. Preto si myslím, že jeden z kľúčov k dlhšiemu a kvalitnejšiemu životu je neprestať sa hýbať.
Tu sa dostávame k tomu, akým spôsobom sa hýbať a prečo nerobiť šport. Šport je už totiž podľa svojej definície kompetitívny. Pokiaľ sa nenaháňaš za výsledkami a nechceš prekonať ostatných, nemáš šancu byť úspešným športovcom. Takéto naháňanie sa za výsledkami si však skôr či neskôr vypýta svoju daň.
Tvoje telo totiž znesie iba určité množstvo (jednostrannej) záťaže a keď to prepískneš, môžeš sa veľmi ľahko zraniť. Ak aj nedôjde k akútnemu zraneniu, časté sú chronické zranenia typu „tenisový/golfový lakeť“ a pod. Futbalisti mávajú operácie kolien často ešte v puberte. Celé zle.
Zároveň, čo je podľa mňa veľmi dôležité, sa úplne vytráca niečo, čo je podľa mňa úplný základ kvalitného života: hra a radosť z pohybu. Športovci sa už nehýbu preto, aby sa hrali, ale preto, aby vyhrali. A kto sa nehrá, tomu teda nezávidím. Ale o tom si povieme hneď.
Pozrime sa teraz na moje porovnanie športovca a pohybovca bok po boku:
| Športovec | Pohybovec |
| Chce lepšie vykonávať svoju jednu aktivitu a zlepšovať sa v nej | Chce budovať pohybové schopnosti, ktoré mu pomôžu robiť všetko lepšie (vrátane každodenných aktivít) |
| Naháňa sa za výsledkami, lebo vie že na vrchol sa môže dostať iba kým je mladý | Uvedomuje si, že sa bude hýbať celý život, nikam sa neponáhľa a užíva si cestu |
| Akceptuje bolesti a obmedzenia plynúce z jeho športu ako nevyhnutné zlo | Chce v prvom rade lepšie fungovať v bežnom živote a žiť bez bolestí |
| Nechce strácať čas budovaním zbytočných pohybových vzorov a radšej zdokonaľuje tie čo potrebuje na svoj šport | Učí sa nové pohybové vzory, lebo ho to baví a chce zlepšovať svoju koordináciu aby sa potom ľahšie učil ďalšie a ďalšie |
| Pohyb je pre neho ekvivalent jeho športu, berie ho vážne a jeho cieľ je byť najlepší v danom športe | Berie pohyb ako súčasť života, hrá sa a rád objavuje nové možnosti svojho tela. Jeho cieľ je užívať si pohyb |
| Trénuje aby zlepšoval atribúty špecifické pre svoj šport | Trénuje na zlepšenie svojej slobody v pohybe a pre to, aby bol zdravý a cítil sa dobre |
| Chce byť lepší ako ostatní a potrebuje vyhrávať súťaže aby získal validáciu od okolia | Chce sa zlepšovať iba sám pre seba a neporovnáva sa s inými |
Prečo sa hrať a hýbať čo najvšestrannejšie
Neurovedci už dnes vedia, že hra je absolútne esenciálna súčasť života nielen v detstve, ale počas celého života. Je to kľúčový faktor, ktorý udržuje plasticitu mozgu aj vo vyššom veku.
Najlepšia forma hry je podľa mňa pohyb a najlepšia forma pohybu je hra. Okrem toho že pri hre s iným človekom zažívaš reálny kontakt (čo je v dnešnej dobe sociálnych sietí už skôr výnimočné), dostávaš sa do flow, kedy sa stráca pojem o čase a svoje telo dostávaš do situácií, do akých sa vlastnou iniciatívou nedostaneš.
Takéto náhodné situácie sú pre tvoje telo oveľa výživnejšie a vyvolajú komplexnejšiu adaptáciu ako predvídateľné pohyby tvojej bežnej rutiny (samozrejme iba ak je na to tvoje telo „pripravené“).
Dnes sa však už málokto hrá niečo iné ako „klasické“ loptové hry. Ľudia sa totiž často berú príliš vážne. Nechápem to. Ak si jedným z nich, uvedom si, že si iba evolúciou vylepšená opica, ktorá pár krátkych desaťročí pobudne na veľkom kameni rotujúcom okolo veľkej žiariacej gule. Ja som tiež. Je nás tu 7 miliárd.
A preto ti dobre radím, ser na to, že si dospelý a na to, že väčšina dospelých sa nehrá, lebo si myslí, že to je detinské. Hraj sa! Okrem toho že sme inteligentné opice, sme pohybovo najkomplexnejšie tvory na tejto planéte.
Vieme štrikovať a vyšívať, ale vieme aj skákať dvojité saltá s vrutom a všetko medzi tým. Vieme postaviť dom (dokonca mrakodrapy), vieme preplávať La Manche, pristáť na mesiaci, dokonca sme sa dostali na vrchol potravinového reťazca napriek tomu že sú na svete oveľa silnejšie a fyzicky zdatnejšie zvieratá.
Človek je fakt úžasný tvor. A vieš čo je priamo spojené s komplexitou nášho pohybu? Veľkosť nášho mozgu. Ver či nie, mozog, ktorý máš v hlave sa dopracoval do takého komplexného štádia práve vďaka riešeniu rôznych pohybových úloh počas svojej evolúcie.
Človek, ak chcel prežiť musel byť pohybovo veľmi zdatný a musel mať vysokú prispôsobivosť tela aj mozgu (neuroplasticitu) na svoje prostredie. Neustále nové pohybové podnety nie len udržujú tvoje telo silné a odolné, ale stimulujú aj tvoj mozog a udržiavajú ho vo veľmi dobrej kondícii.
Ak si myslíš, že tvoj mozog je super výkonný, ver mi, že to môže byť ešte lepšie (a hlavne dlhodobejšie) ak mu dáš nové pohybové podnety. Myslíš si, že lineárne dvíhanie činky, beh na páse, či cvičenie s kladkou, resp. vykonávanie toho istého súboru pohybov dokola bude mať takýto efekt? Ak áno, tak ťa musím sklamať. Nebude. Čo teda môžeš začať robiť hneď teraz, aby si sa stal lepším pohybovcom?
Ako sa stať lepším pohybovcom
Kľúčov k tomu, ako sa vyhnúť neduhom športu a hýbať sa dlhodobo je podľa mňa niekoľko:
1. Minimalizuj (dlhodobú) špecializáciu
Ak priveľa skáčeš, tvoje kĺby vystavuješ tvrdým nárazom a skôr či neskôr sa opotrebujú. Ak robíš veľa silového tréningu, budeš si v tele pestovať prílišné napätie a budeš nemotorný. Ak ho ale nikdy nebudeš robiť a budeš iba tancovať a naťahovať sa, budeš slabý.
Čo tak sa venovať všetkým týmto disciplínam v primeranom množstve? Toto by podľa mňa malo byť každodenným chlebíčkom pohybovca:
- neustále zlepšuj, alebo udržuj svoju mobilitu pomocou strečingu pod záťažou a využívania existujúcich rozsahov
- neustále zlepšuj, alebo udržuj svoju silu pomocou ťažkých bremien a náročných komplexných pohybov s vlastným telom
- neustále sa uč nové pohyby (tanec, lezenie, boj, žonglovanie, stojka, akrobacia…)
- každý deň začni tým, že sa dôkladne rozhýbeš a rob to aj priebežne počas dňa (obzvlášť ak máš sedavé zamestnanie)
- vymýšľaj si stále nové výzvy a pracuj na nich (vylez na nový strom, nauč sa novú sekvenciu pohybov…)
- hraj sa s predmetmi (žonglovanie, balansovanie…) a s inými ľuďmi (acro yoga, kontaktná improvizácia, bojové a pohybové hry)
Ja osobne sa počas jedného „tréningu“ často presúvam od kettlebellov na tanečnú podlahu. Potom skúšam nové akrobatické prvky, chvíľu potrénujem stojku a medzi sériami sa učím žonglovať, alebo nejakú inú „blbosť“. Miesto železa veľmi rád použijem aj svoju milú Pračlovečicu ako vo videu nižšie 🙂
2. Obmedz jednostrannú záťaž a rob pohyby na obe strany
Tenisti aj golfisti používajú na odpal predovšetkým tú istú ruku. Futbalista kope väčšinou tou istou nohou. Basebalista hádže / odpaľuje vždy rovnakou rukou a hokejku držíš tiež väčšinou na tej istej strane.
Poviem ti tajomstvo: ak robíš jednostranný šport, skôr či neskôr sa dopracuješ k nejakej disbalancií alebo zraneniu. V pohybových kruhoch tomu hovoríme daň za špecializáciu.
Preto odporúčam venovať sa predovšetkým disciplínam, ktoré nie sú jednostranne zamerané a vždy sa učiť nové skills na obe strany. Napríklad ak sa učíš mlynské kolo a naučíš sa ho na druhú stranu, automaticky zlepšíš aj tú lepšiu stranu. Jednoducho ten pohyb lepšie pochopíš.
Si príliš starý na mlynské kolo? Nedaj sa vysmiať.
Samozrejme nehovorím, aby si sa špecializovaným a jednostranným aktivitám úplne vyhýbal, no ak ich robíš, potrebuješ sa naučiť ako jednostrannú záťaž kompenzovať a predchádzať dani za špecializáciu.
3. Neustále zlepšuj svoje základy
Najčastejšou brzdou v pohybovom rozvoji je tvoje vlastné ego. Človek si povie, že predsa už základy má zvládnuté, tak sa dá na ťažké tréningy. Nebude sa predsa zdržovať škôlkárskymi vecami.
Vidím to aj na svojich zverencoch. Keď niekto evidentne nedáva nejaký pohyb, ukážem mu ľahšiu variantu, ale on naďalej skúša tú náročnejšiu. Ego je príliš silné na to, aby mu dovolilo robiť ľahší pohyb.
Žiaľ, pravda je taká, že často ani vrcholoví športovci nemajú zvládnuté základy pohybu a ich životnosť na ihrisku je obmedzená. Škôlkárom môžu ich všestrannosť ticho závidieť.
Pamätaj si, že základy sú jednoducho základy. Rovnako ako nepostavíš dom priamo na rozmočenej pôde, tak ani pohybovú komplexitu nevybuduješ bez dokonale zvládnutých základných pohybových vzorov a mobility.
Naopak, keď máš dobré základy, môžeš začať robiť čokoľvek a dostaneš sa do toho oveľa rýchlejšie ako keby si ich nemal.
Že čo sú základy pohybu, to je veľmi ťažko definovateľné. Osobne sa už o to nejakú tú dobu snažím a istú predstavu o tom mám, no tento článok je už teraz príliš dlhý na to, aby som sa do toho pustil.
Ak chceš začať budovať svoje pohybové schopnosti od základov, určite si čekni Akadémiu Pračloveka, kde na toto nájdeš online kurzy, tréningy a ďalšie zdroje.
Tak skončime už konečne éru športovcov a nakopnime znova kultúru všestranného pohybu, ktorá tu bola už od čias pračloveka a vymizla so vznikom konzumnej spoločnosti!