[Krvné testy] Cholesterol, triglyceridy, statíny a srdcovo-cievne ochorenia

Máš vysoký cholesterol a tvoj lekár ťa straší že ak nebudeš užívať lieky, čoskoro dostaneš infarkt? Alebo iba chceš vedieť celú pravdu o tom, ako to v skutočnosti s tým cholesterolom je? Tak si určite nenechaj ujsť dnešný článok, v ktorom ti prezradím ako najlepšie vyhodnotiť svoje výsledky lipidov v krvi a ako predchádzať srdcovo-cievnym ochoreniam (SCO) bez toho aby si sa musel vyhýbať tým najchutnejším jedlám.

Prehlásenie: Ešte skôr, než začnem, musím ti ozrejmiť že nie som lekár, nemám ani titul z biochémie a dokonca ani rýchlokurz výživového poradenstva. Som iba človek ktorý na dennej báze študuje fungovanie ľudského tela z rôznych uhlov pohľadu a z rôznych zdrojov. Tento článok prezentuje iba môj názor, ktorý som si vyformoval rokmi zbierania informácií, ich porovnávaním, testovaním a dôkladným zvážením. Môžeš sa ním inšpirovať, no vždy iba na vlastnú zodpovednosť.

Zlý cholesterol”, dobrý cholesterol”

Konvenčný pohľad na problematiku cholesterolu je veľmi jednoduchý:

LDL je zlý, HDL je dobrý. LDL chceme menej, HDL chceme viac. Ak je vysoký LDL, potrebujeme nasadiť lieky na jeho zníženie (statíny), inak hrozí rýchla smrť.

Hladinu cholesterolu v krvi zvyšujú hlavne tučné jedlá – obzvlášť nasýtené tuky a potravinový cholesterol. Ak chceme dlho žiť, musíme jesť čo najmenej tuku. Vajíčka sú čisté zlo, slanina je pokušenie z pekla, maslo vymyslel sám diabol.

Celá táto storka vznikla ešte koncom 50. rokov minulého storočia, kedy si týpek menom Ancel Keys tak trochu povyberal výsledky z epidemiologických štúdií, ktoré sa mu hodili na potvrdenie jeho hypotézy o škodlivosti cholesterolu a nasýtených tukov v strave.

Jeho štúdia siedmych krajín” mala viac dier ako ementál, ale o tom teraz nebudeme hovoriť. Podstatné je, že sa mu o svojej pravde podarilo presvedčiť niekoľko veľmi dôležitých organizácií, následkom čoho celý svet naskočil na vlak smerujúci do Nízkotukoviec.  

Dnes sa nebudem snažiť rúcať tieto mýty. Už som to urobil vo svojej publikácií Tuky Návod na použitie (súčasť balíka Princípy Pračloveka), ktorá bude čoskoro rozšírená do publikácie Výživa Pračloveka.

Cieľom dnešného článku je skôr dať ti návod, ako skutočne interpretovať výsledky tvojich krvných testov na lipidy v krvi a ideálne ťa presvedčiť, aby si sa zamyslel, skôr než začneš užívať lieky s mnohými vedľajšími účinkami a relatívne nízkou účinnosťou na predĺženie života (vo väčšine prípadov).

Cholesterol vs. statíny čo je horšie?

Statíny sú pravdepodobne prvá vec, ktorú ti lekár po zistení vysokého cholesterolu navrhne. Avšak je dosť vysoká šanca, že tieto lieky vôbec nepotrebuješ, a môžu ti urobiť viac zle ako dobre.

Osobne nie som vôbec presvedčený o tom, že statíny znížia tvoje riziko srdcovo-cievnych ochorení viac, ako iné, lacnejšie a menej nebezpečné opatrenia. Medzi takéto radím hlavne zmenu stravy, pohyb a manažment stresu. Iba ak tieto 3 veci robíš zle (resp. nie v súlade so svojimi genetickými predispozíciami), máš šancu vypestovať si srdcovo-cievne ochorenia.

Statíny v konečnom dôsledku robia 2 veci:

  • Znižujú LDL cholesterol. Toto môže byť fajn, avšak nemusí to byť žiadna výhra, ako sa čoskoro dozvieš.
  • Znižujú zápaly. Toto je super, avšak dá sa to docieliť aj inými spôsobmi, bez vedľajších účinkov.

Vedľajšie účinky statínov sú už oveľa menej spomínané ako tie pozitívne, a zdá sa, že nie sú vôbec príjemné. Asi jedna tretina ľudí, čo ich užíva, má v určitej forme zníženú kvalitu života. Väčšinou ide o svalové bolesti (niekedy aj rozpad svalov), nevoľnosť, únavu, v niektorých prípadoch aj poškodenie pečene, či rozvoj cukrovky 2 typu. Iba podotýkam, že cukrovka je to úplne najhoršie pre zdravie tvojich ciev oveľa horšia ako, samotný zvýšený LDL cholesterol.

O statínoch sa hovorí aj ako o mitochondriálnom jede. Ak niečo vieš o mitochondriách a ich dôležitosti, tak ti je jasné, že ich zdravie by ti malo byť prvoradé. Napriek týmto skutočnostiam sú však statíny jedny z najziskovejších liekov na svete a ich predaje sa pohybujú v ťažkých miliardách dolárov.  

Triglyceridy, cholesterol, lipoproteíny kto je kto

Aby si pochopil problematiku lipidov v krvi, v rýchlosti ti načrtnem, čo vlastne tieto pojmy znamenajú (detailnejšie to bude rozpísané v mojej knihe Výživa, ak ťa zaujíma, tak si čekni newsletter formulár pod článkom).

Cholesterol a triglyceridy sú vlastne dva hlavné druhy tuku, ktoré sa nachádzajú vo výžive aj v tvojom tele (tretím sú fosfolipidy, o ktorých sa dnes baviť nebudeme).

Cholesterol je základný kameň života

Cholesterol je pre tvoje telo neskutočne dôležitá molekula. Prečo?  

  • obsahuje ho prakticky každá bunka bez neho by jednoducho nedržali pokope (tvorí štruktúru bunkových membrán)
  • je esenciálnou zložkou žlče (potrebnej pre trávenie tukov)
  • tvorí izoláciu nervov (bez nej by tvoje telo jednoducho nefungovalo)
  • je základnou surovinou pre výrobu steroidných hormónov ako testosterón, estrogén, kortizol a iné
  • je potrebný pre výrobu vitamínu D

Skrátka je esenciálny pre fungovanie tvojho tela, a ak ho nepríjímaš z potravy, tvoje telo si ho vyrába samé. Tu iba podotýkam, že príjem cholesterolu z potravy nie je priamo úmerný hladine cholesterolu v krvi. Ak mu ho nedodáš, tvoje telo si vyrobí okolo 3 g cholesterolu denne. Takéto množstvo by si našiel napr. v 14 vajíčkach, alebo takmer ½ kg masla.

Tvoje telo má prísne regulačné mechanizmy na reguláciu cholesterolu, ktoré rozhádžu napríklad zápaly v tele, prehnané výkyvy glukózy, vysoký príjem fruktózy a nesprávnych tukov tieto ovplyvnia tvoj cholesterol oveľa viac ako vajíčka.

Nehovorím, že tuky v potrave vôbec neovplyvňujú tvoj cholesterol v krvi, no pokiaľ nemáš nepriaznivé genetické mutácie (napríklad v géne pre LDL receptor, ktorý spôsobuje familiárnu hypercholesterolémiu), tak budú vysokému cholesterolu na vine skôr tie ostatné faktory.  

Triglyceridy zdroj energie

Triglyceridy (triacylglyceroly, TAG) tvoria okolo 95 % všetkých tukov v tvojom tele. Sú primárne zdrojom energie pre mnohé tkanivá tvojho tela. Také srdce ich miluje a dokonca ich preferuje aj pred glukózou. Sú kľúčové pre transport a vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch. Tvoje telo si ukladá zásoby práve vo forme triglyceridov.   

Tvoje telo si vie vyrobiť triglyceridy aj zo sacharidov (glukózy) a niektorých aminokyselín. Toto je veľmi dôležitý fakt, z ktorého vyplýva, že zvýšená hladina TAG môže byť spôsobená aj zvýšeným príjmom sacharidových jedál. Pozrime sa na to, ako to funguje:

Ako sacharidy zvyšujú triglyceridy v krvi a spôsobujú priberanie

Keď zješ potravinu s obsahom sacharidov, táto sa (väčšinou) rozloží v konečnom dôsledku na glukózu. Potom, ako si z nej pečeň doplnila svoje zásoby glykogénu (úložnej formy glukózy), rozošle ju krvou do tela. Glukóza začne kolovať tvojou krvou a hľadať hladné bunky, ktoré by nakŕmila.

Ak si nedávno trénoval, alebo sa práve hýbeš, väčšinu glukózy pohltia tvoje svaly. Avšak, ak máš plné zásoby glykogénu (čo má dnes väčšina ľudí po väčšinu času), tak sa glukóza pekne vráti do pečene a premení sa na tuky vo forme TAG. Čo je horšie, fruktózu tvoje svaly nevyužijú, a čo nezúžitkuje pečeň, mení sa priamo na tuky (TAG).

A čo je ešte horšie, molekuly glukózy počas toho, ako spolu so svojim spoločníkom, inzulínom (ktorý ich „púšťa“ do buniek), hľadajú hladné bunky, klopú všetkým na dvere. Keď ich je priveľa, bunky toho majú po krk a znížia svoju citlivosť na inzulín. Následne sa bude nová glukóza oveľa ťažšie dostávať do buniek (podobne ako sa tebe čoraz menej dovolajú na viac ako 5 sekúnd rôzni anketári a telemarketéri) a teda sa jej bude čoraz viac konvertovať na tuk.

Ďalší háčik spočíva v tom, že inzulín do veľkej miery znižuje spaľovanie tukov. Čo je blbé, lebo pečeň ho pumpuje do krvi ostošesť.

Keďže väčšina buniek za jej prítomnosti preferuje glukózu pred tukom, tvoje telo upratuje prebytočný tuk do tukových buniek, ktoré ich s radosťou príjmu. A ty môžeš tučnieť, hoci žiadne tuky v potrave neprijímaš. A to, že máš pneumatiku okolo pása, je ten menší problém…

V skratke: zvýšené TAG v krvi zvyčajne indikujú inzulínovú rezistenciu, čo je veľmi zlá správa pokiaľ ide o tvoje riziko SCO (a zdravie ako také).

LDL, HDL a ďalšie lipoproteíny

Aby sme sa dostali ku koreňu dnešnej témy, zostáva nám ešte vysvetliť si čo sú to HDL, LDL a ďalšie “DL-ká”. A nie, LDL a cholesterol nie je to isté. Čo to teda je?

Už asi vieš, že tuky sa s vodou nemajú moc v láske. Skús naliať oliváč do vody a uvidíš čo sa stane. Veľmi rýchlo sa oddelia. Nechcú mať nič spoločné.

Tvoja krv je, napriek porekadlám, z veľkej časti voda a už vieš, že tuky sú pre tvoj život nevyhnutné. Preto pre správne fungovanie tvojho tela je potrebný mechanizmus na transport tukov vo vodnom prostredí.

Lipoproteín

Práve túto funkciu plnia takzvané lipoproteíny, ktoré roznášajú cholesterol a triglyceridy po tele. Môžeš si ich predstaviť ako guličku, ktorá je z vonkajšej strany hydrofóbna (odpudzuje vodu) a z vnútornej strany lipofóbna (odpudzuje tuk). Ako taký čln na prepravu tukov cez rieku zvanú krvný obeh.

Mimochodom, lipoproteíny sa z veľkej časti skladajú práve z fosfolipidov.

Existuje niekoľko kategórií lipoproteínov:

  • chylomikróny
  • lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL)
  • lipoproteíny so strednou hustotou (IDL)
  • lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL)
  • lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou (VLDL)

Hovorím o kategóriách, lebo z niekoľkých týchto lipoproteínov existuje mnoho druhov, takzvaných subfrakcií. No a tu sa skrýva ďalší z kľúčov k dnešnému problému, ktorým je nesprávna diagnóza rizika srdcovo-cievnych ochorení na základe zvýšeného LDL cholesterolu.

LDL, ktorého úlohou je roznášať cholesterol z pečene do buniek, má až 7 (aktuálne známych) podfrakcií. Z nich 2 sú pravdepodobne neškodné a zvyšných 5 je škodlivých (aterogénnych).

HDL, ktorého hlavná úloha je zbieranie tukov po tele a ich transport späť do pečene, má tiež niekoľko subfrakcií. HDL prakticky “upratuje” po LDL a preto sa mu univerzálne pripisuje ateroprotektívna funkcia (ochraňuje tvoje cievy).  

V čom spočíva problém s LDL

Už teda vidíš, že LDL ako taký nie je zlý. Je potrebný na roznášanie cholesterolu po tele, bez ktorého by si dlho neprežil. Avšak čím je LDL častica menšia, tým je nebezpečnejšia. Veľké častice LDL si v pohode preplávajú krvným obehom, odovzdajú svoj cholesterol bunkám, ktoré ho potrebujú, a potom prídu späť do pečene, kde sa recyklujú.

Avšak, malé, hustejšie častice LDL sú už trochu zákernejšie. Jeden z ich hlavných neduhov je ten, že ľahšie preniknú cez cievnu výstelku (endotel) a ostanú tam “zakliesnené”. Tam spôsobujú usadeniny, ktoré môžu časom (pôsobením zápalov) vytvoriť zrazeniny. Tie sa môžu z endotelu uvoľniť, vydať sa na cestu krvným obehom a upchať cievy pri tých najdôležitejších orgánoch ako je srdce (výsledok: infarkt) a mozog (výsledok: mŕtvica).

“Diery” v endotéliu vznikajú napríklad glykáciou (poškodením bielkovín pod vplyvom glukózy) alebo ako dôsledok fajčenia, nedostatku vitamínu C, či infekcie a zápalových ochorení (vr. zápalu ďasien).

Malé LDL častice sú zároveň horšie rozoznávané LDL receptormi buniek, čo spôsobuje, že si svoj cholesterol nechávajú pre seba a v krvnom obehu sa zdržiavajú dlhšie ako by mali. Ak dlho putujú krvným obehom, samotné lipoproteíny aj cholesterol podliehajú rôznym formám poškodenia (oxidácii a glykácií).

Takto pokazené LDL častice potom pohlcujú makrofágy (imunitné bunky). Ak sa makrofág “prežerie” LDL, stáva sa z neho tzv. penová bunka (foam cell). Tá sa veľmi ľahko “priliepa” na steny ciev a tiež tvorí usadeniny.

No a tu sa už pomaly dostávame ku koreňu veci…

Nie je LDL ako LDL cholesterol

Žiaľ, väčšina lekárov úplne ignoruje fakt, že existuje niekoľko druhov LDL cholesterolu a berú ho ako jeden celok. Pritom zvýšený celkový LDL cholesterol vôbec nemusí znamenať problém. Dokonca sa v niektorých štúdiách zvýšený LDL cholesterol u starších ľudí spája s lepšou mozgovou činnosťou.

Síce existuje až 7 podfrakcií LDL, mohli by sme ich v podstate rozdeliť na 2 celky, alebo typy: malé a husté (denzné) častice (sd-LDL) a veľké huňaté častice.

Ak ješ veľa (kvalitných) nasýtených tukov a zvýšil sa ti LDL cholesterol, s najväčšou pravdepodobnosťou to budú veľké častice LDL. Tieto častice strávia v obehu v priemere 2 dni a sú neškodné.

Ak však ješ viac sacharidov ako si zaslúžiš (tj. spáliš svalovou aktivitou) a máš vysoké hodnoty zápalov (viď predchádzajúci článok), tak je pravdepodobné že za tvoju zvýšenú hladinu LDL môžu skôr malé častice. Tieto zotrvávajú v obehu aj 5 dní, prenikajú cez steny ciev a sú nebezpečné.

Tieto malé častice LDL sú v skutočnosti z krátkodobého hľadiska dôležité pre opravu narušenej črevnej steny a teda ich vysoká hladina je dôsledok zvýšených zápalov a glykácie, nie ich príčina.

Tu je zoznam najpravdepodobnejších dôvodov zvýšenej hladiny sd-LDL cholesterolu:

  • chronický stres (vysoký kortizol)
  • glykácia – následok vysokých výkyvov glukózy (veľa rýchlych sacharidov a cukru v strave) a zvýšený príjem fruktózy
  • “zlé” tuky s obsahom trans-MK a silnou prevahou omega-6
  • nízka hladina vitamínu C (dôležitý na opravu steny ciev)
  • znížená funkcia štítnej žľazy
  • útrobný (viscerálny) tuk

Ako zistiť ktorý typ LDL prevláda u teba?

Problém teda znamená, ak v tvojej krvi prevládajú malé LDL častice nad veľkými. To sa dá zistiť iba špeciálnymi testami, ktoré vedia rozlíšiť medzi jednotlivými subfrakciami LDL častíc. Žiaľ, takéto vyšetrenie nie je práve najlacnejšie.

Ja som nám (aj s Domkou) ho dal urobiť v Alpha Medical za 18.5€ na hlavu – takzvaný sd-LDL Cholesterol.

Ďalšie krvné testy, ktoré ti môžu pomôcť odhaliť zvýšené riziko SCO sú:

Lp(a)

Lp(a), alebo lipoproteín A je špeciálny druh LDL častice, ktorá má na sebe naviazaný “chvostík” z bielkoviny zvanej Apo(a). Tento druh LDL je jeden zákerný sviniar, ktorý spôsobuje zvýšené zápaly, vznik cievnych usadenín a plaku, priťahuje a aktivuje imunitné bunky a je zodpovedný za veľké množstvo úmrtí.

Tvoja hladina Lp(a) je do veľkej miery ovplyvnená genetikou. Ak ho máš zvýšený, určite treba zakročiť. Jedna z terapií s najmenšími vedľajšími účinkami je suplementácia niacínom (vitamín B3) v dávke 2-3 g denne, ktorý môže znížiť hladinu Lp(a) až o 30 %. Statíny dokonca zvyšujú hladinu Lp(a) aj o 20 %. Pomôcť pri znižovaní Lp(a) môže aj L-karnitín v dávke cca 2 g denne.

Cena za test Lp(a) je okolo 7€

Pomer Apo(A1) a Apo(B)

Apo (apolipoproteín) A1 a Apo B sú bielkovinovou (štrukturálnou) časťou lipoproteínov. Apo A1 je základnou stavebnou časticou pre užitočné HDL častice, kým Apo B naznačuje výskyt skôr škodlivých (aterogénnych) druhov lipoproteínov.

Pomer Apo B / Apo A1 by mal byť nižší ako 0.7. Cena za krvné testy týchto dvoch proteínov je v okolí 17€.

Zaujímavá je aj hodnota močového testu pomeru albumínu a kreatinínu, ktorý som si osobne zatiaľ nedával robiť a bližšie som ho neskúmal.

Kedy si treba robiť pokročilé testy (a ako interpretovať tie bežné)

Pravda je taká, že tieto pokročilé testy sú oproti bežným testom lipidov relatívne drahé. Základný panel týchto testov obsahujúci celkový cholesterol (CHOL), LDL, HDL a TAG stojí menej ako 5€ a urobí ti ho aj lekár pri preventívnej prehliadke. Za kompletný panel však zaplatíš vyše 40€, alebo aj viac.   

Myslím si, že ak máš “základné” hodnoty (hlavne pomery medzi nimi) v pohode, pravdepodobne nepotrebuješ riešiť žiadne pokročilé testy ohľadom lipidov v krvi. Čo znamená “v pohode”? Pozrime sa na to…

V tejto tabuľke nájdeš názvy bežných testov, resp. ich pomery, ideálne hodnoty, hodnoty, pri ktorých by si už mal zakročiť, a ich dôležitosť. Hodnoty uvádzam v jednotke mmol/l, v ktorých som dostal svoje výsledky ja (pre konverziu môžeš použiť napr. túto stránku)

názovdobrá hodnotariziková hodnotadôležitosť
CHOL3.2 – 56.2nízka
HDL1.5 – 2.2< 0.9stredná
LDL1.5 – 3.3> 4.1stredná
TAG0.4 – 1.7> 2.2vysoká
LDL / HDL< 2.5> 3.3vysoká
TAG / HDL< 2> 3.8vysoká
CHOL / HDL< 4> 5vysoká

Ako vidíš, ak máš vysoký celkový, alebo dokonca aj LDL cholesterol na základnom lipidovom paneli, nie je žiadny dôvod na paniku. Ak je však sprevádzaný zníženou hladinou HDL a zvýšenou hladinou triglyceridov, pravdepodobne budeš mať aj vyšší podiel malých a hustých LDL častíc a je čas zakročiť. Ako?

To je už otázka na dlhšie a tento článok je už beztak riadne dlhý. Preto iba veľmi v krátkosti zhrniem faktory ktoré zhoršujú tvoj cholesterolový profil:

  • inzulínová rezistencia (jedz menej často a menej glykemické jedlá)
  • zápaly (nefajči, uprav svoj profil tukov, prípadne zváž užívanie kvalitného kurkumínu a omega-3)
  • nedostatok spánku (zvýš kvalitu svojho spánku)
  • stres (medituj, nauč sa dychové cvičenia)
  • sedavý spôsob života (hýb sa viac, hlavne počas sedavého zamestnania)
  • nedostatok antioxidantov a vlákniny (jedz viac ovocia a zeleniny, zváž užívanie vitamínu C)

Detaily životosprávy, ktorá ti pomôže nie len upraviť cholesterol, ale aj všetko ostatné si môžeš prečítať v mojej príručke Princípy Pračloveka.

P.S.: K infarktu ti môže prispieť aj zvýšená hladina vápnika – hlavne ak ho suplementuješ, nedajbože aj s vitamínom D a bez vitamínu K2. O tom si môžeš niečo prečítať v tomto článku o K2.

P.S.2: Spomínané testy si môžeš dať urobiť napríklad v Alpha Medical, alebo aj prostredníctvom zaujímavej služby mojakrv.com

ZDIEĽAJ ČLÁNOK

mohlo by ťa zaujímať

Tento článok súvisí s mojou najdôležitejšou publikáciou Princípy Pračloveka - Životospráva pre vyšší výkon, lepšiu postavu a pevné zdravie. Ak sa ti páčil, určite by som ti odporučil prečítať si tento kompletný návod k vylepšenej životospráve. Okrem iného sa z nej dozvieš ako:

  • Optimalizovať tvoj hormonálny systém pre čo najväčší úbytok tuku a príbytok svalstva, úplne prirodzene
  • Zlepšiť svoj mentálny výkon, aby si mohol myslieť čisto a jasne a byť produktívny počas celého dňa
  • Posilniť svoj imunitný systém, aby si bol zdravý a fit po celý rok
  • Zbaviť sa neovládnuteľnej túžby po jedle a mať hlad pod kontrolou, takže nebudeš závislý od neustáleho prísunu jedla
  • Predĺžiť si život a zároveň neporovnateľne zlepšiť jeho kvalitu
Princípy Pračloveka
Top