Prečo By Si Mal Jesť Viac Cholesterolu A Nasýteného Tuku

Snáď neexistuje človek na tejto planéte, ktorý ešte nepočul že cholesterol a nasýtené tuky sú zlé a treba sa im vyhýbať. Upchávajú cievy, spôsobujú infarkty a priberáme z nich. Keďže rád vyvraciam zaužívané mýty,  dnes si povieme niečo o tom, prečo by si mal jesť viac a nie menej týchto smrteľne chutných záležitostí. Keď počujeme slovné spojenie “vysoký cholesterol”, tak sa pomaly všetci bežíme skryť do protiatómových krytov a nakupujeme “zdravé” müsli ostošesť.  Totiž ak máš vysoký cholesterol, tak si pomaly na smrteľnej posteli a najlepšie je ťa napichať statínmi, lebo inak zomrieš bolestivou smrťou na srdcový infarkt. Takto by ti to pravdepodobne opísal tvoj lekár (no dobre, možno by to až tak nedramatizoval). Bohužiaľ tomu väčšina populácie našej planéty aj verí. Ale je to naozaj tak? Čo ak je to úplne opačne a cholesterol je pre zdravie práveže prospešný a životne dôležitý? Hovorí sa, že konzumácia nasýtených tukov zvyšuje úrovne cholesterolu v krvi, ktorý zase spôsobuje srdcové ochorenia. Toto nám bolo vštepované posledné roky a je načase, aby niekto vštepil do hlavy tebe, že je to MAXIMÁLNE KLAMSTVO. Hoplá, napísal som snáď, že väčšina ľudí na tejto planéte sa mýli? Tomu ver! Vysvetlím.

LDL vs. HDL Cholesterol

Tí, ktorí o tejto problematike vedia trochu viac, hovoria, že nejde o absolútnu hodnotu cholesterolu, ale o pomer HDL (dobrý cholesterol) k LDL (zlý cholesterol) – že to je to, čo určuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Aj keď sa blížia k pravde, stále to nie je ono. Než to pochopíš, mal by si vedieť, že LDL a HDL nie je cholesterol. LDL (low density lipoprotein) a HDL (high density lipoprotein) sú proteíny, ktoré cholesterol prenášajú cez krv. Cholesterol, keďže je tuk, je vo vode nerozpustný (krv je, napriek porekadlám, z veľkej časti voda)  a preto musí byť transportovaný pomocou HDL a LDL. LDL existuje v dvoch typoch. Prvým je malé, tesné zoskupenie a druhým veľké, riedke zoskupenie. To druhé si v pohode pláva tvojím krvným obehom a nerobí žiadne problémy. To prvé je však celkom nepríjemný hajzlík – ľahko oxiduje, spôsobuje zápaly a má až trojnásobne vyššiu šancu, že ti poškodí cievy.

Vysoký cholesterol nespôsobuje srdcové ochorenia

Šokujúce, čo? Pozrime sa na fakty:

  • Francúzi majú jednu z najvyšších úrovní cholesterolu v krvi na svete, no jednu z najnižších úmrtností na srdcovo-cievne ochorenia spomedzi moderných národov.
  • Ženy sa tešia až o 300% menšej úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia, aj keď majú v priemere vyššie hodnoty cholesterolu
  • Výskyt srdcovo-cievnych ochorení u 65-ročných mužov je 10-krát vyšší ako u 45-ročných mužov. No vysoký cholesterol nie je pre 65-ročných mužov medzi rizikovými faktormi (práveže 65-roční muži s nízkym cholesterolom (<150 mg/dL) majú úmrtnosť dvakrát vyššiu ako tí s normálnym, či “vysokým”).

Jedlá s vysokým obsahom cholesterolu sú zdravé

Tvoja pečeň je schopná produkovať cholesterol bez ohľadu na to, koľko ho vo svojej strave prijímaš. Ono vlastne celkový objem skonzumovaného cholesterolu nemá na hladinu cholesterolu v krvi žiadny vplyv, ak nepatríš do tej skupiny ľudí citlivých na cholesterol (asi 30% populácie).

Ale aj keby si medzi nich patril, nemusíš sa ničoho obávať. Jedlá s vysokým obsahom cholesterolu, ako napríklad vajíčka, síce zvyšujú absolútnu hodnotu cholesterolu v krvi, no znižujú úrovne zlého, malého LDL a zvyšujú úrovne veľkého a huňatého LDL a HDL. To v podstate znamená, že znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení.

No je tu ešte jeden dobrý dôvod, prečo jesť vysoko-cholesterolové jedlá, a tým je cholín.

Cholín je vitamín typu B, ktorý má v tele rôzne využitia. Nedostatok cholínu môže mať na tvoje zdravie veľmi zlý dopad – spôsobuje únavu, nespavosť, zlé fungovanie obličiek, problémy s pamäťou, zlú tvorbu červených krviniek, neplodnosť, rakovinu…a pár ďalších fajnoviek.

Najlepšími zdrojmi cholínu sú vaječné žĺtky a pečeň. Medzi ďalšie dobré zdroje patrí bravčové mäso, treska, ružičkový kel a brokolica.

Prečo potrebuješ cholesterol

  • 25% všetkého cholesterolu je v tvojom mozgu. Je jeho základnou zložkou, bez ktorého by nefungoval správne.
  • Je dôležitý pri tvorbe nervových synapsií – vytváraní nových spojení medzi mozgovými bunkami. Poruchy pamäte, demencia, Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba – tieto všetky môžu súvisieť s nedostatkom cholesterolu.
  • Cholesterol hrá dôležitú úlohu v zájomnom pôsobení medzi bunkami a zároveň je prekurzorom žlčových kyselín. Bez týchto kyselín by si nebol schopný stráviť tuky a tvoje zažívacie ústrojenstvo by nefungovalo tak, ako má.
  • Cholesterol potrebuješ na produkciu pohlavných hormónov – žiadny cholesterol, žiadny testosterón. Testosterón je jedným z najdôležitejších ľudských hormónov pre stavbu tela a celkové zdravie.
  • Cholesterol je prekurzorom pre tvorbu vitamínu D, ktorý je potrebný pre zdravé kosti a nervový systém, svalový tonus, produkciu inzulínu a fungovanie imunitného systému..

Cholesterol a srdcovo-cievne ochorenia

Hlavnou príčinou poškodenia ciev nie je cholesterol – je ňou zoxidovaný cholesterol. Malé molekuly LDL cholesterolu ľahko oxidujú a spôsobujú zápaly, čo zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia.

K oxidácii dochádza pri styku LDL častíc s voľnými radikálmi. Množstvo voľných radikálov v tvojom tele negatívne ovplyvňuje najmä fajčenie a príjem trans-nasýtených tukov a iných toxínov z potravy a tvojho prostredia.

Potravinový cholesterol oxiduje, ak je vystavený teplu a kyslíku. Preto je napríklad praženica najhorším variantom prípravy vajíčok – cholesterol totiž pri vysokej teplote oxiduje (Mimochodom, najlepší spôsob prípravy vajíčok je žiadny. O surových vajíčkach si ale povieme v ďalšom článku). Zdrojom zoxidovaného cholesterolu sú aj vajíčka či mlieko v prášku.

Zoxidovaný LDL sa zachytáva na stenách tvojich ciev (endotel) a priťahuje k sebe viac zápalových buniek (napríklad makrofágy). Takto sa tvorí povlak. Keď je povlak dosť veľký, začne spomaľovať alebo úplne zastaví prietok krvi v určitých častiach tela.

Povlak sa navyše môže zo steny ciev uvoľniť a krvou premiestniť z miesta, kde vznikol do iných častí tela – tak vznikajú krvné zrazeniny. Keď sa zrazeniny dostanú k životne dôležitým častiam tela a začnú blokovať prietok krvi, nastávajú často smrteľné komplikácie. V najhoršom prípade sa dostanú do mozgu a spôsobujú mŕtvicu alebo do srdca a sú tak príčinou infarktu.

HDL cholesterol vlastne pomáha napraviť škody na cievach spôsobené voľnými radikálmi. Je to tvoj kamarát. [1]

Čo je vlastne príčinou srdcovo-cievnych ochorení?

So vznikom srdcových ochorení sú spájané zvýšené hodnoty triglyceridov v krvi. Príčinou zvýšených hodnôt však nie je konzumácia tuku. V skutočnosti sú príčinami, okrem iného, nedostatok cvičenia a vysoká spotreba sacharidov. Fruktóza je jedným z najväčších problémov, ale ani zďaleka nie jediným.

Konzumácia akýchkoľvek sacharidov vedie k zvyšovaniu inzulínu v tele, čo podporuje zápaly, ktoré zas vedú k väčšine súčasných chorôb (vrátane ochorení srdca).  Inzulín taktiež zvyšuje priľnavosť krvných doštičiek, čo uľahčuje vznik krvných zrazenín. [2]

Indikátory vzniku srdcovo-cievnych ochorení

Teraz už vieš, že cholesterol nie je príčinou ochorení srdca. Čo ňou teda je?

1. Pomer HDL / celkový cholesterol V ideálnom prípade by mal presahovať 24%. Množstvo nižšie ako 10% znamená vysoké riziko srdcového ochorenia.

2. Pomer triglyceridy / HDL

Ideálne by mal byť tent pomer menší ako 2

3. hladina inzulínu (na lačno)

Mala by byť nižšia ako 3 a viac ako 5 je už príliš veľa . S vysokou úrovňou inzulínu na lačno je spaľovanie tukov veľmi nepravdepodobné. Úroveň inzulínu však môžeš ovplyvniť znížením príjmu cukrov

4. hladina cukru (na lačno)

Pod 80 mg/dL je považované za zdravé množstvo.

5. pomer obvod pásu /obvod bokov

Veľké bruchá (alebo aj pivné bruchá) sú spôsobené viscerálnym tukom – tukom okolo tvojich orgánov. Tento je oveľa nebezpečnejší ako podkožný tuk. V nasledujúcej tabuľke je popísané, v akých rozmedziach by sa pomer medzi obvodom pásu a obvodom bokov mal (alebo nemal) pohybovať:   waist-hip-ratio

Toľko k dnešnému búraniu mýtov. Ak si sa z tohto článku dozvedel niečo nové, zdieľaj ho prosím ťa na tvojej oblúbenej sociálnej sieti.

Mimochodom, tento článok je úryvok z mojej publikácie „Tuky: Návod na použitie“, ktorá je súčasťou balíka Princípy Pračloveka.

Referencie

[1] Gordon T, Castelli WP, Hjortland MC, Kannel WB, Dawber TR. – High density lipoprotein as a protective factor against coronary heart disease. The Framingham Study [2] John Yudkin, Stephen Szanto, and V. V. Kakkar – Sugar intake, serum insulin and platelet adhesiveness in men with and without peripheral vascular disease Chris Kresser – The Diet-Heart Myth: Cholesterol and Saturated Fat Are Not the Enemy

ZDIEĽAJ ČLÁNOK
Top