Ako by mala vyzerať optimálna strava podľa vedy?

Už dlhšie sa zamýšľam nad tým, aký má vlastne zmysel v článkoch citovať štúdie. Veď ku každému „faktu“ si môžeš vždy nájsť také, čo ho potvrdzujú, ale aj také, čo ho kompletne vyvracajú. Nakoľko by sme mali na ne prihliadať? A čím, ak nie štúdiami, by sme sa mali pri optimalizácií vlastnej životosprávy riadiť? O tom ti dnes porozpráva Miro Kmeť z portálu bodyhacking.cz, ktorý napísal tento vynikajúci článok pre blog Moderného Pračloveka. Miro, prenechávam ti slovo…


Vedecké štúdie nám poskytujú mnoho informácií o vplyve rôznych látok na náš organizmus, ale do akej miery sa môžeme spoľahnúť na to, čo prezentujú pri rozhodovaní o našom životnom štýle? Pre odpoveď na túto otázku nám vynikajúco poslúži nasledujúce krátke cvičenie.

A je to tu! Konečne som narazil na úžasné informácie. Celé tie roky som jedol sacharidy a cukor, ale teraz som objavil, prečo som poslednú dobu nebol na tom zdravotne úplne najlepšie a prečo som začal naberať toľko kíl v uplynulých rokoch. Dr. Mercola písal na svojej stránke o tom, že cukor je jed a ničí organizmus, čo je ale ešte horšie, je viac návykový ako kokaín! Jedna UCLA štúdia dokonca tvrdí, že „cukor znižuje IQ a zmenšuje mozog“. A fruktóza? Tá je predsa pre našu pečeň toxická tak isto ako aj alkohol podľa youtube videa Dr. Roberta Lustiga. Naviac Gary Taubes nám jasne ukázal v Good Calories, Bad Calories, že cukor je na vine za celú našu obezitu a cukrovku. Paleo a low-carb stránky mali predsa len pravdu.

Hmm, ale to nie je úplne všetko. Vyzerá to tak, že tuk je skutočným nepriateľom medzi makroživinami. Existuje predsa mnoho štúdií, ktoré ukazujú ako veľmi je škodlivý pre náš mozog a naviac spôsobuje obezitucukrovku a aj Alzheimera. Kto by niečo také potreboval? A tých štúdií je strašne veľa. Ruky preč od tukov aj od cukrov. Tieto toxíny predsa nikto z nás v tele nechce. Ostáva nám len jesť proteíny, ale mám zlú správu. Ak ich budeme jesť veľa, tak sa nám zmenší mozog a dokonca môžeme dostať aj rakovinu podľa T. Colin Campbellovej Čínskej Štúdie. Radšej to s ním teda vôbec nepreháňať a najlepšie sa tomu vyhneme, ak proteín úplne vyradíme.

Žiadne sacharidy, žiadne tuky, žiaden proteín, už nám zostáva asi len listová zelenina, pretože tam je prevažne len vláknina, minerály a vitamíny. Konečne niečo, čo nám neuškodí. Aspoň to som si myslel predtým, než som sa dozvedel o oxalátoch, ktoré nám môžu poškodiť orgány a žlazy ak ich konzumujeme príliš veľa. A surová kapustovitá zelenina je goitrogénna – narúša činnosť štítnej žlazy[REF][REF]. Takže žiadne sacharidy, tuky, proteíny a ani listová zelenina je tá najlepšia voľba.  Ale tým sme v podstate vylúčili všetko jedlo. Žiadne strachy. Máme predsa ešte vodu. Ach tá zázračná voda.

Oh, moment. Voda sa zdá byť ešte viac toxická ako cukry, tuky alebo proteíny! Pitie veľkých množstiev vody môže spôsobiť nenapraviteľnú škodu v mozgu a môže nás dokonca aj zabiť. To budem radšej bez vody. Je tu našťastie ešte Slnko, ktoré ma môže vyživiť jeho energiou. Ale zároveň s tým ma aj ožaruje škodlivým UV žiarením, ničí moju kožu a spôsobuje rakovinu. Radšej sa zaobídem bez neho.

Ak chceme byť zdraví, recept podľa vedy je úplne jasný: žiadne sacharidy, žiaden tuk, žiaden proteín, žiadna zelenina, žiadna voda a žiadne slnko! ~

V tejto chvíli ste už určite pochopili, kam toto malé, trochu do extrémov zahnané cvičenie mieri. Ak chceme, môžeme veľmi jednoducho podporiť akýkoľvek svoj nápad, teóriu alebo diétu pomocou vedy a vedeckých výskumov. Hociaké živiny môžeme spraviť zločincami a dať na to nálepku „vedecky dokázané“ akonáhle to vytrhneme z kontextu danej štúdie, podobných štúdií venujúcich sa rovnakému alebo obdobnému problému alebo si nesprávne vyložíme ich výsledky.

Podobné je možné prehlásiť o čítaní odborných článkov bez podrobnej analýzy použitej metodológie, štatistickej významnosti alebo dostatočného odôvodnenia záveru na základe prezentovaných údajov. Je veľmi bežné nezaoberať sa podrobným čítaním článkov, pretože to vyžaduje čas a určitú zručnosť, ktoré nie každý má a je veľmi ľahké zmiasť ľudí ako to spravila táto štúdia, kde autori zámerne prezentovali dáta tak, že nepodporujú ich záver. Za veľmi krátky čas obrovské množstvo ľudí uverilo tomu, že čokoláda pomáha s chudnutím. Toto malé cvičenie slúži ešte aj pre ilustráciu toho, že medzi medicínou a jedom je veľmi tenká čiara. Môžete zobrať akúkoľvek živinu potrebnú pre ľudské zdravie (dokonca aj vodu) a nájsť „vedu“, ktorá ukazuje jej škodlivosť.

ÚLOHA VEDY VO VÝŽIVE

Existujú státisíce štúdií realizovaných v nespočetnom množstve oblastí ľudskej výživy. Možno ešte viac ohromujúce ako tento obrovský objem informácií je fakt, že bez ohľadu na to, aké má niekto predsudky o výžive, je možné podporiť jeho filozofiu s vedeckými štúdiami a „dokázať“, že jeho prístup je nadradený. Toto je pravdou ak ste vegetarián propagujúci nízko-proteínovú stravu, alebo jej pravý opak s vysokou konzumáciou živočíšneho proteínu. Je to pravdou ak ste advokátom nízko-tučnej, vysoko-sacharidovej stravy a je to taktiež pravdou v prípade jej opaku v podobe nízko-sacharidovej, vysoko-tučnej stravy. Takéto systémy je možné vidieť v rôznych podobách:

    • Na jednej strane ide o veganov, ktorí si myslia, že jedenie zelených štiav, šalátov, obilnín, strukovín, orechov a semienok je optimálne pre zdravie; ďalší si myslia, že by sme nemali jesť nič iné len ovocie (a.k.a. „80/10/10“); a potom ľudia ako Dr. McDougall („The Starch Solution“), podľa ktorých by sme mali jesť len škrobovité jedlá. Všetci z nich odsudzujú živočísne jedlá.
    • Máte zástancov nízko-tučnej stravy, podľa ktorých z konzumácie akéhokoľvek tuku dostanú cukrovku, ochorenie srdca a budú obézni.
    • Ďalej je tu populárne Paleo, ktoré má výhrady proti cukrom a namiesto úžasného stavu „spalovača tukov“ môžete ľahko skončiť v „spalovaní cukrov“, z čoho sa predsa priberá a vzniká cukrovka. Tipnite si, aké je najobľúbenejšie jedlo jedného z mála kmeňov lovcov-zberačov – Hadza v Afrike – pravdepodobne najviac aproximujúci „paleo“ životný štýl. Je to med. Skoro čisté, jednoduché cukry.

Jednou z ďalších nepriaznivých skutočností je to, že súčasný výskum výživy nie je zas na tak pokročilej úrovni. Môžeme toho vedieť mnoho, ale za každým novým objavom sa nachádza ďalšia nepreskúmaná vrstva. Michael Pollan to veľmi dobre vystihol v jeho knihe „Food Rules“:

Z môjho pohľadu sa veda o výžive nachádza v štádiu, v akom bola chirurgia približne v roku 1650. Teda veľmi zaujímavá a sľubná, ale na operačný stôl by ste vtedy asi dobrovoľne ísť nechceli.

Michael Pollan v Food Rules

Ideálnym príkladom je interakcia vitamínov rozpustných v tukoch A, D a K. Dôležitosť vitamínu D je známa už desiatky rokov (jeho vplyv na mineralizáciu kostí) tak isto ako aj dôležitosť vitamínu A (vplyv na zastavovanie infekcií). Ich synergická činnosť bola však predmetom skúmania až neskorších výskumov, dovtedy boli odporúčané aj samostatne.

V jednom experimente s laboratórnymi myšiami boli testované štyri varianty stravy. Prvá mala nedostatok vitamínu D aj vitamínu A, druhá len nedostatok vitamínu D, tretia len vitamínu A a štvrtá bola kompletná v oboch týchto vitamínoch. Pri prvom type produkovala táto strava infekciu rôznych orgánov (oči, pľúca, jazyk, tráviaci trakt). Keď bol vitamín A prítomný, zvieratá nemali infekciu (A a A+D) ale keď bol prítomný len vitamín D bez vitamínu A, došlo k urýchleniu nábehu na infekciu.

V ďalšej štúdii autori zistili, že zatiaľ čo samotné vysoké dávky vitamínu A a samotné dávky vitamínu D nechránia pred chrípkou, ich kombinácia áno. V prvých dvoch skupinách sa taktiež prejavovali aj symptómy ich toxicity, čo ale nebolo pravdou pri ich kombinácii. Približne po roku 2000 sa začala intenzívnejšie študovať interakcia vitamínu K2 s vitamínmi A a D, ktorá zabezpečuje distribúciu vápnika rôznymi telesnými tkanivami. Táto funkcionalita je realizovaná predovšetkým proteínom osteocalcin, ktorého syntéza je pri izolovaných dávkach A a D a malých dávkach A a D veľmi nízka, pri vyššej dávke ich kombinácie je ale jej nárast obrovský (viď obrázok nižšie).

Vitamíny A a D teda dohromady signalizujú bunkám, ktoré a ako veľa proteínov majú vytvárať a vitamín Kich aktivuje pridaním schopnosti viazať vápnik. 47-osteocalcin-a-d Na tomto mieste by vám moderná veda (ale predovšetkým tí, čo sa ju snažia interpretovať) povedali, že stačí suplementovať tieto tri vitamíny a máte vymalované (pre zdravie kostí). Pravdepodobne by vám ich aj rovno predali. U tohto to však nekončí. Za touto „vrstvou“ sa nachádza ďalšia.

Aby bunka mohla zachytiť signály od vitamínu A a D pre tvorbu proteínov potrebuje mať funkčné receptory. K tomuto účelu potrebuje minerál zinok. Potom je tu ďalej dôležitosť horčíku, ktorý je nutný pre syntézu všetkých proteínov (a teda aj osteocalcinu) v organizme  a je nutný pre priame využitie energetickej molekuly ATP, a preto sa vyskytuje v nespočetne veľa reakciách (napr. metabolizácia vitamínu D).

Najprv bola teda známa dôležitosť vitamínu A a D. Potom po problémoch konzumácie ich izolovanej formy sa objavila nutnosť ich kombinácie. Ďalej sa zistilo, že je naviac nutný ešte aj vitamín K2. Aby tieto tri vitamíny fungovali sú potrebné ešte aj ďalšie minerály. A tu to ani zďaleka nekončí. Písal som o tom, že K2 aktivuje osteocalcin. Čo to znamená?

K2 pridá k tomuto proteínu oxid uhličitý (CO2), čím sa zmení jeho náboj a môže naviazať kladný vápnik. Čím väčšie koncentrácie oxidu uhličitého máme, tým viac dochádza k aktivácii. Spalovaním uhľohydrátov a nie tukov môžeme dosiahnúť napríklad až o cca 30% viac oxidu uhličitého na rovnaké množstvo kalórií. Na druhú stranu tuky, hlavne nasýtené, významne zlepšujú absorbciu vitamínov rozpustných v tukoch. Vitamíny A, D aj K sú nesmierne prospešné pre organizmus ale vidíte, že stačí keď nepracujú synergicky a ich účinnosť môže nabrať opačný smer. Brať ich v izolácii nie je moc rozumný nápad a je patrné, že mechanizmus ich funkcionality je dosť obsiahlý (a to ani zďaleka nie je všetko z toho, čo o tom zatiaľ vieme, nehovoriac o tom, čo nevieme).

Môžete si byť istý, že podobne na tom bude akákoľvek látka (doplnok stravy), ktorá môže byť propagovaná ako zdravá, ale zatiaľ nevieme aký vplyv bude mať z dlhodobého hľadiska po jej vytrhnutí z kontextu živín, s ktorými sa normálne vyskytuje a pri zmene množstva, v ktorom sa bežne nachádza. Ak by som túto časť mal zhrnúť do jednej myšlienky, vyzerala by následovne:

„Nezáleží na tom, ako dobre vedecky si vieme v súčasnosti výživu odôvodniť, naše celkové znalosti sú zatiaľ podstatne limitované, a preto sa nemôžeme spoliehať len na vedu a ľudí, ktorí ju interpretujú pri vytváraní výživových odporúčaní.“

PODĽA ČOHO ZVOLIŤ SPRÁVNU STRAVU

Na začiatku je nutné podotknúť, že neexistuje globálna správna strava a snažiť sa niečo také vymyslieť by bola úloha dopredu odsúdená na zlyhanie. Možností na zdravé stravovanie je mnoho, čo hrá do karát našim individuálnym rozdielom, ale my ľudia máme úžasnú schopnosť vymýšlať diéty a pyramídy, ktoré absolútne nefungujú. Radi všetko štandardizujeme a myslíme si, že ak to tak funguje u nás, musí to rovnako fungovať aj u ostatných. Čo by nás teda malo viesť pri rozhodovaní sa o našich zdrojoch výživy a stravovacích návykoch?

1. Akú má táto strava históriu (máme dôkazy, že táto strava robí ľudí zdravými po mnoho generácií?)

S rozvojom modernej vedy a so snahou stále väčšieho počtu ľudí dať o sebe nejakým spôsobom vedieť k nám prichádza množstvo nových technológií, nových diét, stravovacích systémov, postupov pre zlepšenie nášho zdravia, predĺženie života, cvičenia atď. Problém s väčšinou týchto noviniek je v tom, že sú ehm … nové a experimentálne, čo ich nečiní zlými ani nezdravými, ale skrátka neodskúšanými. Sem môžete zaradiť akúkoľvek diétu, dokonca aj paleo.

Ak by ste si predstavili náš (ľudský) život ako proces evolúcie, všetky tieto moderné experimenty by reprezentovali mutácie na našej DNA. Evolúcia nerozlišuje medzi dobrou a zlou mutáciou, ale len medzi tou, ktorá funguje a tou, ktorá nefunguje. Mutácie, ktoré sa „uchytia“, tzn. propagujú sa ďalej do populácie, sú väčšinou tie fungujúce a zvyšné sa vytratia, pretože riešenie, ku ktorému prispeli nepredstavuje pozitívnu adaptáciu. Presne takto by sme mali vnímať aj všetky novinky, s ktorými prichádzame do kontaktu. Ako mutácie – niečo, čo by sa malo vyskytovať len na určitej malej časti populácie a pokiaľ sa uchytí, až potom to adaptovať na väčšiu množinu. A mali by sme si byť vedomí toho, že tieto experimenty môžu byť úspešné, ale taktiež sa môžu ukázať ako zlyhania.

Naviac, aj v tomto prípade môžu fungovať tieto novinky len v určitom kontexte a v inom zas nie. Diéta, ktorá môže byť dobrá (môže fungovať) pri zvrátení nejakej choroby, nemusí byť vôbec vhodná pre človeka dlhodobo. Čo znamená dlhodobo? Z výskumu Dr. Westona Pricea a Francisa Potengera, o ktorom píšem v publikácii Najväčší Zlodeji Zdravia je patrné, že ide až o niekoľko generácií. A práve túto skutočnosť je veľmi dôležité si uvedomiť, pretože žiadna moderná štúdia nesiaha tak ďaleko.

Jediné, z čoho môžeme získať tieto výsledky, je tradícia. Ak vieme, že sme vytvorili nefunkčný (napr. stravovací) systém, môžeme sa buď snažiť vytvoriť kompletne nový systém, ktorý môže a nemusí fungovať (čo dnes robia skoro úplne všetci s vynálezom mnohých diét) alebo sa môžeme pozrieť na už existujúce systémy, ktoré fungujú (tradičnú stravu zdravých ľudí) a adaptovať tieto princípy do našich podmienok. Len aplikovaním tohto prvého pravidla by sme sa úspešne vyhli chybám, ktorými Kelloggov boj proti proteínom, skoro storočie trvajúci strach z cholesterolu a nasýtených tukov a ich výsledok v podobe raňajkových cerálií, margarínov a trans mastných kyselín určite boli.

2. Aký efekt to môže mať na budúce generácie?

Silne previazaný s predchádzajúcim bodom je aj tento, pretože na základe minulosti môžeme s istou mierou určitosti predpovedať budúcnosť. Naša kultúra je podstatne charakteristická tým, že dosť často nerozmýšlame nad tým, aké môžu mať naše činy dôsledky na budúce generácie. Nemám na mysli len enviromentálny dopad na prostredie, ktorý náš spôsob života produkuje, ale ide predovšetkým o stravu výrazne ovplyvňujúcu formovanie nového organizmu a návyky, ktoré deťom predávame.

Už v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia Weston Price vo svojej knihe Výživa a Fyzická degenerácia (Nutrition and Physical Degeneration) ukázal, aký výrazný vplyv má len strava na budúci fyzický vývoj organizmu. Zdôrazňoval v nej dôležitosť výživovo bohatej tradičnej stravy, ktorá pri jeho výskume formovala vynikajúcich zdravých mladých ľudí. Táto strava bola súčasťou ich života po mnoho generácií. Keď sa však pozriete na moderné diéty zistíte, že mnoho z nich obmedzuje nejakú kategóriu jedál. Niektoré viac, iné menej.

Vezmeme si napríklad jeden z extrémov – veganstvo. Určite každý z vás pozná nejakého vegana, počul o nejakom veganovi alebo dokonca bol dakedy veganom. Keby ste v takejto skupine veganov začali zisťovať, kto z nich praktikuje veganstvo najdlhšie zistili by ste, že ako by ste pridávali roky, postupne by ste ich vyraďovali. Možno by ste sa dostali niekde na hranicu 10, 15 alebo aj 20 rokov, ale pochybujem, že by sa vám podarilo nájsť niekoho nad tú hranicu. A to ide predovšetkým o ľudí, ktorí s veganstvom začali niekedy minimálne v skorej dospelosti. Ako môžeme teda vedieť, aký vplyv má takáto strava na vývoj dieťaťa, jeho fyzický a mentálny stav? Skrátka nemôžeme. Neexistujú dôkazy o tom, že by nejaká skupina ľudí žila na takejto strave viac generácií. A toto je faktom pri mnohých moderných diétach, nie len veganstve. Všetko sú to len experimenty, ktoré zatiaľ neboli dostatočne testované a ja osobne by som zdravie svojho dieťaťa na takýto experiment nevsadil.

Ak teda ešte máte záujem o potomstvo, nemôžete myslieť len na to, ako strava vplýva na vás, ale aj na to, ako môže vplývať na vaše deti a verte tomu, že ten vplyv je obrovský.

3. Personalizovaný prístup

Už na začiatku tejto kapitoly som písal o našich individuálnych rozdieloch. Nie je žiadnou novinkou, že všetci vyzeráme a chováme sa ako ľudia (i keď by sa dalo tom v niektorých prípadoch polemizovať) a aj náš organizmus funguje u všetkých skoro identicky. Stačí však jeden genetický polymorfizmus alebo iný počet kópií nejakého génu, iná genetická variácia alebo rozdiel v epigentickej modifikácii expresii génov a výsledkom môže byť podstatne odlišná reakcia na rovnaké látky. Len zvýšenou expresiou jedného génu (FOXO3) môže dôjsť k situácii, kedy človek môže jesť nezdravo a fajčiť a byť pri tom centarián. Ak by však zvolil podobnú stratégiu niekto, kto takýto polymorfizmus nemá, výsledok by preňho mohol byť devastujúci.

Obodbným prípadom môže byť rozdielny počet kópií génu kódujúceho slinnú amylázu pre štiepenie škrobov. Pri väčšom počte je ich spracovanie efektívnejšie. Niekto zas dokáže tolerovať soľ viac ako iný. Ďalší polymorfizmus môže spôsobiť neadekvátnu konverziu betakaroténu na vitamín A, čo predstavuje u veganov veľký problém, keďže vitamín A sa nachádza len v živočíšnych produktoch. Bežné sú aj problémy s metabolizáciou niektorých vitamínov skupiny B alebo s predlžovaním reťazca omega-3 ALA na dlhšie EPA a DHA (dostupné zas prevažne len z živočíšnych potravín). A znovu ide len o niektoré z tých, o ktorých vieme. Bude ich omnoho viac, a preto akékoľvek dlhodobejšie diétovanie len zvyšuje šance na vytvorenie určitého výživového nedostatku. Zakaždým je nutné mať na pamäti, že to čo funguje niekde inde, nemusí nutne fungovať aj u vás a naopak.

Najlepším odborníkom na výživu je vaše vlastné telo.

4. Pravidlo 90/10

Počuli ste už o zdravotnej psychickej poruche – orthorexii? Ide o „nezdravú posadnutosť zdravým jedením“. Možno sa to niekomu bude zdať smiešne, ale v kruhoch „zdravej výživy“ ide o dosť veľký problém. Predovšetkým ľudia na diétach zastávajúci nejakú dogmatickú ideológiu sú nositeľmi tejto diagnózy. Zabúdajú tak na skutočnosť, že jedlo nám má slúžiť k podpore nášho zdravia a našich denných činností a nemali by sme byť jeho otrokom. Zbaveniu sa tohto problému a mnohých ďalších môže veľmi účinne pomôcť pravidlo 90/10. Pre naše zdravie je dôležité, čo tvorí väčšinu našej stravy alebo aktivít (90%) a nie tá jedna osviežujúca zmrzlina v letných pekelných teplotách alebo večerné pivo s kamošmi (10%). Je teda dôležité sa sústrediť na čo najvýživnejších 90%, ktoré máte plne pod kontrolou a tých zvyšných 10% si užite akoukoľvek formou, ktorá sa vám prezentuje. Takýmto spôsobom si nebudete pestovať negatívny vzťah k potravinám, ktorý snáď každá diéta vytvára a budete si užívať svoj život o niečo viac.

ZÁVER

Veda je v modernej dobe veľmi silný nástroj ale nie je jediným nástrojom. O nutričnej vede nemôžeme ani zďaleka prehlásiť, že je jednoznačná, pretože sa v nej vyskytuje až príliš veľa premenných. To často spôsobuje vznik zdanlivo protichodných informácií, ktoré ak nie sú zaradené do správneho kontextu môžu byť mistifikujúce. K tomu sa ešte naviac nachádzame v dobe, kedy len objavujeme rôzne vplyvy externých faktorov ako je strava alebo fyzická aktivita na náš organizmus a tieto nálezy majú tendenciu sa podstatne meniť a vyvíjať s odhaľovaním ďalších a ďalších skutočností. Je preto žiadúce, aby sme pri svojich rozhodnutiach využívali aj iné prostriedky a medzi najvýznamnejšie z nich patria hlavne praktiky tradičných kultúr a kultúr lovcov-zberačov, o ktorých vieme, že viedli fyzicky a psychicky zdravšie životy a dokázali si to udržiavať stovky, tisíce až desatisíce rokov. Všetky tieto informácie je naviac nutné brať s ohladom na váš individuálny stav.

Referencie

    1. Oliva A. et al: Effect of retinoic acid on osteocalcin gene expression in human osteoblasts, Biochemical and biophysical research communications, 1993, 191(3), p. 908-14.
    2. Wheeler H.E., Kim S.K.: Genetics and genomics of human ageing, Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences, 2011, 366(1561), p. 43-50.
    3. Patrick R.P.: How to Personalize Your Nutrition Based On Your Genes, 2015. Dostupné online <http://www.foundmyfitness.com/reports/nutrigenomics.pdf>
    4. Whitten A.: The Low Carb Myth, Archangel Ink, 2015, s. 325, iSBN 1942761325.
    5. Masterjohn C.: Optimizing Health With Fat-Soluble Vitamins & Their Nutritional Synergists, 2014, Dostupné online <https://www.youtube.com/watch?t=2980&v=GG3vjMKpRPw>

Ak si chceš prečítať viac takýchto trefných článkov od Mira, odporúčam ti prezrieť si jeho blog bodyhacking.cz a nezabudni ho sledovať aj na Facebooku. Zaujíma ma aj tvoj názor: potrpíš si na štúdie v článkoch, alebo ťa viac zaujíma autorova osobná skúsenosť? Vyjadri sa v komentároch.

ZDIEĽAJ ČLÁNOK

mohlo by ťa zaujímať

Tento článok súvisí s mojou najdôležitejšou publikáciou Princípy Pračloveka - Životospráva pre vyšší výkon, lepšiu postavu a pevné zdravie. Ak sa ti páčil, určite by som ti odporučil prečítať si tento kompletný návod k vylepšenej životospráve. Okrem iného sa z nej dozvieš ako:

  • Optimalizovať tvoj hormonálny systém pre čo najväčší úbytok tuku a príbytok svalstva, úplne prirodzene
  • Zlepšiť svoj mentálny výkon, aby si mohol myslieť čisto a jasne a byť produktívny počas celého dňa
  • Posilniť svoj imunitný systém, aby si bol zdravý a fit po celý rok
  • Zbaviť sa neovládnuteľnej túžby po jedle a mať hlad pod kontrolou, takže nebudeš závislý od neustáleho prísunu jedla
  • Predĺžiť si život a zároveň neporovnateľne zlepšiť jeho kvalitu
Princípy Pračloveka
Top