Káva a čaj: ako ich vyberať a čo by si o nich mal vedieť

Výživa a doplnky

V dnešnom článku sa zblízka pozrieme na 2 najvýživnejšie nápoje z Kuchyne Pračloveka, ktoré môžu tvojmu telu výrazne prospieť, ak vieš podľa čoho ich vyberať: káva a čaj. Naopak, ak si vyberieš zle, môžu mať minimálny, alebo dokonca opačný efekt. Zisti ako si vybrať to najkvalitnejšie.

ČAJ

Čaj je veľmi široký pojem. Veľa ľudí si pod ním predstaví sáčok, po ktorého vylúhovaní vznikne zafarbená voda s ovocnou príchuťou. Poviem ti takto: to, čo dostaneš v obchode pod názvom „ovocný čaj“, nie je čaj. A prezradím ti ešte jednu vec, ktorá platí na 98%: sáčkový čaj, nie je skutočný čaj. Je iba ďalším instantným riešením pre lenivých ľudí.

Japonci majú čajové rituály, ktoré trvajú aj niekoľko hodín. Hoci oni majú inú definíciu, ja čajom nazývam nápoj, ktorý vznikne lúhovaním lístkov, korienkov, prípadne plodov z rôznych rastlín.

Jasné, aj sušené ovocie sú plody. No väčšina produktov v obchode, ktoré sa predávajú pod názvom „čaj“, je skôr buranská verzia čaju doplnená o rôzne farbivá a umelé arómy. O tom ani nehovorím, že sáčky, do ktorých ich balia, môžu byť bielené nebezpečnými látkami, ktoré v konečnom dôsledku vypiješ.

Ktoré čaje sú teda skutočne zdraviu prospešné?

O čaji sa dá napísať veľa, no keďže nie som žiadny čajový odborník a ani sa mu nejako extra venovať nechcem, povieme si o ňom iba to čo považujem za najdôležitejšie.

V prvom rade sú pre nás zaujímavé skutočné čaje, t.j. produkty kríčka s názvom čajovník (camellia sinensis), ktorý rastie predovšetkým v južnej a východnej Ázii (Čína, Japonsko, India, Nepál, atď). Podľa spôsobu spracovania vznikajú z tejto jednej rastliny rôzne „farby“ čaju:

BIELY ČAJ

Biely čaj je najmenej spracovaný, neoxidovaný a naozaj vzácny. Obsahuje veľa antioxidantov a má veľmi jemnú a nevýraznú chuť, takmer žiadnu farbu a pramálo kofeínu. Je veľmi delikátny a na jeho prípravu sa používa voda s teplotou maximálne 80°C. Lúhuje sa väčšinou 2-3 minúty.

ZELENÝ ČAJ

Zelený čaj je neoxidovaný alebo slabo oxidovaný. Má silnejšiu arómu, viac kofeínu a o podobné množstvo antioxidantov ako biely čaj. Vo všeobecnosti znesie o niečo vyššiu teplotu, no určite nie viac ako 85-90°C. Doba lúhovania je, podobne ako pri bielom čaji, okolo 2-3 minút.

OOLONG

Oolong je niečo medzi zeleným a čiernym čajom – farbou, a teda aj stupňom oxidácie. Lúhuje sa väčšinou pri teplote do 90°C medzi 4-7 min.

ČIERNY ČAJ

Čierny čaj je celkom zoxidovaný a má vysoký obsah kofeínu. Má robustnejšiu chuť a pomenej antioxidantov, čo však neznamená, že nie je zdravý. Zalieva sa väčšinou vriacou vodou a lúhuje sa 3-5 minút.

PU-ERH

Pu-erh je zoxidovaný a navyše fermentovaný čaj, stlačený do foriem (kociek alebo „koláčov“). Pôsobia na neho rôzne mikroorganizmy, čo spôsobuje dozrievanie (podobne ako v prípade syrov). Pu-erh má zo všetkých čajov najkomplexnejšiu chuť.

Osobne pri týchto čajoch používam hrubú mierku 1 čajová lyžička čaju na šálku. Niektoré (hlavne biely, zelený a oolong) sú vhodné aj na lúhovanie viackrát (2-3x) po sebe, no po tom ako vychladne, by si ho už lúhovať nemal. Preto sa používa tzv. čajové more, kde si robíš čaj v malých dávkach niekoľkokrát po sebe.

KRÁĽ ČAJOV – MATCHA

Najzaujímavejší zo všetkých čajov je podľa mňa matcha. Je to pôvodne japonský zelený čaj pomletý až na prach. Ako jediný (čo poznám) sa v podstate ani nelúhuje, ale pije „se vším všudy“. Hovorí sa o ňom, že obsahuje fakt mega dávku, až 10x toľko antioxidantov ako bežný zelený čaj. Medzi nimi aj EGC, veľmi potentný katechín, ktorý je známym bojovníkom proti rakovine a voľným radikálom.

Matcha tiež obsahuje L-Teanín – látku, ktorá podporuje pamäť a koncentráciu. Navodzuje čulý, ale stále pokojný stav mysle, ktorý je vhodný na učenie alebo meditáciu. Teanín je dôvod prečo máš z čaju stav „pokojnejšieho nakopnutia“ ako z kávy. Osobne ho dokonca užívam spolu s kávou pre vyvolanie tohto efektu.

Chuť matcha čaju je dosť zemitá a špecifická, niekedy pripomína riasy a „rybacinu“. Pokiaľ si bol odchovaný na cukrových pseudočajíčkoch, tak ti spočiatku zrejme veľmi chutiť nebude. Fakt, že sa nemusí lúhovať, robí z matche veľmi zaujímavý doplnok do rôznych šejkov a nápojov. Môžu sa z neho dokonca pripraviť rôzne koláčiky, palacinky a podobne.

Matcha je čaj dosť citlivý na teplo. Ak sa ho chystáš piť, použi vodu s teplotou nižšou ako 80°C, povedal by som okolo 70°C. Skladuj ho na chladnom mieste (ja ho dávam do chladničky).

Ďalšie čaje

Ďalšie čaje, ktoré však už nie sú produktom čajovníka (čiže technicky nie sú čaje), ale stále sa hodia do kuchyne pračloveka, sú napríklad rooibos alebo maté.

Rooibos je vyrobený z afrického kríčka a je úplne bez kofeínu. Zalieva sa vriacou vodou. Maté je, práve naopak, výrazne kofeínový a pochádza z Južnej Ameriky. Zalieva sa vodou okolo 90°C a lúhuje sa niekedy aj desiatky minút až hodiny.

Obe sú super zdravé, no s maté by som to, kvôli kofeínu, radšej nepreháňal. Teploty, ktoré uvádzam pri čajoch, sú iba orientačné. Odporúčam ti vždy si zistiť ideálnu teplotu lúhovania pri kúpe daného čaju. Kvalitný dealer ti bude vedieť poradiť. Čaj zo supermarketu bude mať pravdepodobne v návode „Zaliať vriacou vodou“.

Pre Moderného Pračloveka sú zaujímavé aj bylinkové čaje – takmer z každej rastliny sa dá pripraviť čaj, ktorý bude mať na tvoje telo rôzne (väčšinou) pozitívne účinky. Za zmienku stojí napríklad harmanček, lipa, levanduľa, či medovka s upokojujúcim účinkom, mäta, ktorá pomáha s trávením, rozmarín na povzbudenie, šípky a ibištek so svojím vysokým obsahom vitamínu C, šalvia a zázvor so svojími protizápalovými účinkami, či žihľava, ktorá pomáha s detoxikáciou. Výborný je aj tymiánový čaj (s maslom je úplne mega).

PREČO SI NEDÁVAŤ CITRÓN DO ČAJU

Čaj obsahuje rôzne minerály a iné látky, medzi nimi veľmi často aj hliník. Ten za normálnych okolností (pokiaľ ti správne fungujú obličky) do veľkej miery prejde tvojím telom. Ak však zvýšiš kyslosť tekutiny, napríklad pridaním citrónu, hliník sa oveľa efektívnejšie vstrebe do tvojho obehového systému, a môže tak narobiť neplechu.

Hliník sa postupom času hromadí v mozgu a spája sa so vznikom Alzheimerovej choroby. Zelený čaj obsahuje asi 520 mcg/g, čierny okolo 580 mcg/g a oolong asi 1420 mcg/g hliníka. Citrón sa hodí do zázvorového, no nie do zeleného/čierneho čaju.

Mimochodom, najväčším zdrojom hliníka sú v dnešnej dobe bežne dostupné antiperspiranty a deodoranty.

PREČO JE LEPŠÍ SYPANÝ ČAJ AKO SÁČKOVÝ

1. KVALITA

Rozdiel medzi sáčkovým a sypaným čajom je, až na zopár výnimiek približne taký, ako rozdiel medzi instantnou a zrnkovou kávou (povieme si o nej ochvíľu). To, že je sypaný, ešte nie je zárukou jeho kvality, no drvivá väčšina sáčkových čajov je podradnej kvality a používajú sa do neho zvyšky, ktoré by sa „voľne“ už nepredali.

2. NEŽIADUCE LÁTKY

Znie to neuveriteľne, ale dokonca aj sáčky na čaj môžu obsahovať škodlivé látky. Konkrétne, ak sú vyrobené zo syntetických polymérov ako nylon, PVC, či polypropylén. Hoci ich teplota topenia je podstatne vyššia ako 100°C, častice z nich sa môžu začať uvoľňovať už pri nižších teplotách. Ďalšia dobrôtka v čajových sáčkoch je epichlorohydrín, ktorý sa v kontakte s vodou mení na 3-MCPD. Je to karcinogén, ktorý znižuje plodnosť a oslabuje imunitu.

PREČO JE JAPONSKÝ LEPŠÍ AKO ČÍNSKY

Rastlina, z ktorej pochádza čaj (čajovník), veľmi efektívne vstrebáva olovo z pôdy. Keďže Čína je značne znečistená industrializovaná krajina, môže čaj obsahovať nezanedbateľné množstvo olova. Asi 90% zeleného čaju na svete pochádza z Číny.

Kupuj hlavne kvalitný sypaný čaj z Japonska a venuj pozornosť jeho správnej príprave. Miesto citróna si do neho pridaj radšej maslo. Matcha je jeden z najhodnotnejších čajov vôbec a hodí sa aj do studených nápojov, šejkov, či dokonca zákuskov.

KÁVA

Zo všetkých strán počujeme, aká je káva nezdravá, zvyšuje krvný tlak, kortizol a neviem čo ešte. Človek by si pomyslel, že káva nemá v živote zdravého človeka čo hľadať. V podstate je to pravda… teda iba z časti.

Podobne je to napríklad s červeným mäsom. Červené mäso, ktoré pochádza zo zvierat kŕmených hormónmi alebo geneticky modifikovanými zrnami, váľajúcimi sa vo vlastných výkaloch (pretože nevládzu stáť), nie je práve najlepšie pre tvoje zdravie. Keďže tohoto mäsa je drvivá väčšina, niekto môže povedať, že mäso je nezdravé a v podstate má pravdu.

Rovnako to platí aj pri káve, ktorú ťažko postrekovali rôznymi pesticídmi a herbicídmi, pražili rok dozadu pri vysokej teplote a vystavili tak oxidácii. Žiaľ, inú kávu v supermarkete nedostaneš, alebo iba výnimočne.

Znamená to, že káva je nezdravá? Povedal by som, že určite nie. Tak isto, ako je rozdiel medzi mäsom a mäsom, je rozdiel medzi kávou a kávou.

Ozajstná organická, čerstvá, starostlivo pražená a skladovaná káva, je úplne iný príbeh. Kvalitná káva v skutočnosti obsahuje viac antioxidantov ako zelený čaj. Pokiaľ si ju dopraješ v rozumnom množstve a v rozumný čas, pravdepodobne ti prospeje. Môžeš ju použiť ako výborný stimulant pred tréningom alebo keď sa potrebuješ nakopnúť k nejakej kognitívnej činnosti.

Pre jej nootropické účinky je najlepšie ju kombinovať s L-teanínom. Okrem toho znižuje riziko neurodegeneratívnych ochorení, zlepšuje náladu, spaľovanie tuku, dokonca ti môže údajne predĺžiť život.

Neexistuje teda žiadny dôvod, prečo by si sa mal káve úplne vyhýbať. Skôr naopak, kvalitná káva môže byť veľmi dobrou súčasťou tvojho denného režimu. Poďme sa teraz pozrieť na to, aké sú kritériá pri výbere kvalitnej kávy.

KRITÉRIÁ PRI VÝBERE KVALITNEJ KÁVY

BEZ PESTICÍDOV

Bežná káva je veľmi silno postrekovaná plodina. Pesticídy a herbicídy sú čisté svinstvo a majú na tvoje telo mnoho nepriaznivých účinkov. Odporúčam sa im úplne vyhýbať a vyhľadávať kávu s označením BIO, alebo kupovať iba kávu od malých pražiarov, ktorí svojich farmárov poctivo vyberajú.

STAROSTLIVO PRAŽENÁ

Bežná káva je prepražená pri príliš vysokej teplote. Keďže kávové zrná obsahujú množstvo tukov a antioxidantov citlivých na teplo, asi si dokážeš predstaviť, aký efekt má vysoká teplota na jej nutričné hodnoty. Výrobca, ktorý dbá na proces praženia svojej kávy, sa ti tým určite pochváli.

OBSAHUJE KOFEÍN

Kofeín chráni kávu pred vznikom plesní. Bezkofeínová káva je zvyčajne nižšej kvality.

ČERSTVÁ

Rovnako ako korenia a bylinky, káva časom tiež stráca svoj antioxidačný potenciál. Najlepšie je preto kupovať čerstvo praženú kávu a neskladovať ju príliš dlho.

MLETÁ TESNE PRED PRÍPRAVOU

Pokiaľ je káva nepomletá, vydrží aj niekoľko mesiacov v závislosti od toho, ako ju skladuješ. Keď ju pomelieš, začne rapídne oxidovať. Neodporúčam ti mlieť si kávu viac ako na pár minút vopred. Keď už musíš, skladuj ju radšej v chladničke.

Mletie tesne pred prípravou je lepšie nielen z hľadiska živín, ale aj preto, že jednoducho chutí lepšie. Už aj pri káve zomletej pár hodín dozadu poznať rozdiel. O káve, ktorú kúpiš zomletú v obchode, ani nehovorím. Pravdepodobne zoxidovala ešte skôr, ako si ju vložil do nákupného košíka a je viac než pravdepodobné, že obsahuje množstvo mykotoxínov.

ARABICA VS. ROBUSTA

Arabica a robusta sú dve najrozšírenejšie odrody kávy, ktoré sa dnes predávajú. Robusta má typickú „spálenú“ arómu, a kvôli takmer dvojnásobne väčšiemu obsahu kofeínu, má aj podstatne horkejšiu chuť.

Je menej náročná na pestovanie, a teda väčšinou lacnejšia. Používa sa predovšetkým v lacnejších (hlavne instantných) druhoch kávy.

Na druhej strane označenie „100% arabica“ ani zďaleka neznamená, že ide o kvalitnú kávu. Napríklad, keďže je chúlostivejšia, používa sa na jej pestovanie oveľa viac pesticídov. Oveľa dôležitejšie pri výbere kvalitnej kávy sú vyššie uvedené kritériá a otázka arabica vs robusta je skôr záležitosťou chuťovej preferencie.

Kupuj si vždy iba kvalitnú čerstvo praženú kávu od poctivých pražiarov, a nameľ si ju vždy tesne pred prípravou.

Tento článok je úryvok z mojej publikácie Kuchyňa Pračloveka, kde sa dozvieš o kritériách výberu mnohých ďalších surovín a zistíš ako si z nich vyrobiť úžasné jedlá a nápoje jednoducho a rýchlo.


Zdieľaj tento článok...

podobné články